Autor Ada v krajine kníh

Ako prežiť, alebo ako sa nedostať do beznádejnej situácie

Pud prežiť je našou prvotnou hnacou silou. Určite ste už videli niekoľko katastrofických filmov. A tiež vám asi napadli myšlienky typu – čo by som robil/a v podobnej situácii? Práve táto príručka vám ukáže riešenie na najčastejšie problematické situácie. Avšak prvé pravidlo znie – zachovaj si čistú myseľ.

O čom kniha je?

Táto obrazová príručka nám predstaví 333 rád ako prežiť v rôznych situáciách. Kniha je rozdelená do troch kapitol: ako prežiť v divočine, ako prežiť pri rôznych katastrofách a ako prežiť v meste. V divočine to celkom dáva zmysel, keďže môžete naraziť na milión problémov počas cesty. Áno, niektoré z nich nie sú pre nás úplne prínosné (ako bojovať s krokodílom, ako stiahnuť jeleňa z kože, ako sa zachrániť pri piesočnej búrke, atď.). No rozhodne sú zaujímavé a niektoré riešenia nečakané.

Rovnako aj kapitola o katastrofách je veľmi poučná. Najmä teraz, keď svet sužujú požiare, záplavy, zosuvy pôdy a mnohé iné katastrofy. Tiež nemôžeme úplne povedať, že sa nás tornáda, či tsunami netýkajú, keďže sme v dovolenkovom prúde.

No a kapitola o prežití v meste ma prekvapila. Sú tam rôzne situácie ako prepadnutie, vlámanie sa do domu, ako zabezpečiť svoj dom, základy sebaobrany. Proste všetky veci, ktoré sa vám zídu, keď nastane apokalypsa (stále viac a viac si myslím, že nie sme od nej ďaleko).

Prečo je dobré si knihu „Obrazová príručka – prežiť“ prečítať?

Nedá sa povedať, že sa určite stretnete s nejakou zo situácií opísaných v knihe, ale je lepšie byť pripravený. Tipy sú naozaj zaujímavé a tiež si zopakujete znalosti z podávania prvej pomoci. Treba podotknúť, že niektoré z tipov sú trošku zastarané, ale kniha je z roku 2012, takže jej to odpustíme. Väčšina rád je stále aplikovateľná.

Keďže mňa osobne čaká jedno obrovské dobrodružstvo, všetky rady mi prídu užitočné. Keďže som tzv. „overthinker“ mám v hlave tisícky rôznych udalostí, na ktoré po ceste môžem naraziť. Takže keď sa na ne pripravím, nezaskočia ma. Samozrejme je otázne, či sa mi všetky tieto poznatky vynoria, keď nejaká komplikovaná situácia nastane.

Knihu rozhodne odporúčam všetkým, ktorí majú strach z rôznych vecí. Je dobré naučiť sa tomuto strachu čeliť a ako inak by to bolo lepšie, keď viete v danej situácii zasiahnuť. Napríklad keď sa bojíte hadov, tak táto kniha vás síce nezachráni pred ich uhryznutím, ale zistíte, že nemôžete panikáriť lebo čas je v tejto situácii kľúčový. Treba rýchlo zavolať pomoc a postupovať podľa pokynov. Malá pomôcka – pomôže, ak viete aký had to bol.

Vrchy na ceste k cieľu

Na ceste k určitému cieľu musíme zdolávať vrchy. Tie vrchy často predstavujú problémy, ktoré na tejto ceste máme. A že tých problémov býva. Avšak niekedy sme tým vrchom my sami. My sami sme si prekážkou v dosiahnutí cieľa. Ako je to vôbec možné?

O čom kniha je?

Kniha patrí do kategórie svojpomocnej/ motivačnej literatúry. Táto konkrétna sa venuje sabotáži vlastnej osoby a ako to riešiť. Postupne prechádzame rôznymi situáciami, kedy sa človek najčastejšie sabotuje. Samozrejme, nie je to očividné. Nevieme, že svoje trápenie a bolesť si spôsobujeme sami. Máme tendenciu to zhadzovať na niekoho iného, na okolnosti.

Takže prvým krokom je priznanie, že áno, sabotujem svoje vlastné rozhodnutia. Potom je dôležité zistiť, aké rozhodnutia a za akých okolností. Potom je už postup jednoduchý. Pomalými krokmi sa prestať sabotovať. Znie to tak jednoducho, však?

Prečo je dobré si knihu „Tým vrchom ste vy“ prečítať?

Nikdy som na podobné knihy neverila. Avšak sebapozorovaním som zistila, že nie vždy robím všetko preto, aby som došla do bodu, do ktorého som chcela prísť. A keď som si to všimla viackrát, usúdila som, že potrebujem pomoc. Najmä teraz, keď sa chystáme na také obrovské dobrodružstvo (malý teaser), si nemôžem dovoliť vzdať to. Nesnažiť sa.

Kniha ma hrozne štvala. Ani jednu stranu som neprečítala bez negatívnych emócií. V skutočnosti som sa však hnevala sama na seba, keďže všetko čo autorka popísala, pasuje na mňa. Cítila som sa hrozne, akoby mi niekto čítal myšlienky. Keď už som prešla prvou časťou knihy, teda popisom rôznych situácií, emócií a ich vplyvu, prišla tá ťažšia časť – nájsť ten bod v sebe, ktorý to spôsobuje. Musím priznať, že som ho stále nenašla. Skúšala som rôzne techniky, ale asi sa na to neviem tak sústrediť.

Posledná časť knihy sa venuje riešeniu sebasabotáže. Prekvapivo nemusím úplne poznať ten svoj bod, aby som môj problém vedela riešiť. To je povzbudzujúce, no na druhej strane veľmi ťažké. Ale čo je v dnešnom svete ľahké?

Takže knihu rozhodne odporúčam. Nepomôže vám prekonať traumy z detstva, no rozhodne vie pomôcť riešiť tie súčasné. Pomôže vám sústrediť sa na cieľ a dosiahnuť ho. Pomôže vám nevzdať to, aj keď vám bude najhoršie. Bola to dobrá investícia. Určite sa vyplatí.

Ďaleký východ vždy lákal dobrodruhov

Ďaleký východ je pre mnohých veľmi široký pojem. Aj pre mňa samú. Nikdy neviem aké krajiny si presne predstaviť pod týmto pojmov. Našťastie Tintin ich nenavštívi všetky, takže nemusím mať výčitky. V tomto príbehu prejdeme Egyptom a Indiou, aj keď cieľ cesty bude inde. Samozrejme, mladý reportér a jeho verný kamarát narazia na nejednu prekážku, tak im držte palce, nech to všetko zvládnu.

O čom kniha je?

Je to v poradí už štvrté z Tintinových dobrodružstiev. Tentokrát sa Tintin vydal na cestu na Ďaleký východ a chcel prejsť Suezským prieplavom, Indiou a jeho poslednou zastávkou mal byť Šanghaj. No čo by to boli za dobrodružstvá keby sa to trochu neskomplikovalo. Už na lodi sa stretol s veľmi zvláštnym profesorom, ktorý bol trošku mimo. Pozval ho na svoje hľadanie hrobky jedného z faraónov do Egypta. A Tintin súhlasil.

Po všetkých peripetiách a najmä záhadách v Egypte sa Tintin dostal do Indie. Tu opäť narazil na zvláštneho profesora a kolobeh zauzlení sa znova začal. Avšak aj vďaka dobrým ľuďom Tintin vyriešil túto záhadu, ktorá sa vyzerá byť komplikovanejšia a akosi neukončená. A tak Tintin pokračuje do Šanghaja. Tu však príbeh končí a jeho šanghajské dobrodružstvo je hodné celého ďalšieho komiksu.

Prečo je dobré si dobrodružstvo na Ďaleký východ „Faraonovy doutníky“ prečítať?

Názov knihy sa vám môže zdať trochu zvláštny, ale verte mi, že je opodstatnený. Faraóna som už jemne naznačila v krátkom obsahu, ale cigary zatiaľ nie. Keďže príbeh sa odohráva na Ďalekom východe, môžete si len domyslieť, čo je náplňou týchto cigár. Ale to už nechám na vašej fantázii, alebo si to prečítajte.

 Čitateľ sa oboznámi s témami ako pašovanie a omamné látky, čo aspoň pre mňa robí jedno z najakčnejších dobrodružstiev mladého reportéra. Sú tam únosy, intrigy, klamstvá a vyhrážky. Všetko je na správnom mieste a v správnom čase. Dokonca aj dvaja detektívi sa tam vždy objavia akoby náhodou a chtiac či nechtiac Tintinovi pomôžu.

Zatiaľ sa mi táto časť čítala najlepšie zo všetkých. Myslím, že sa tu pomaly odzrkadľuje zlepšovanie sa autora. Situácie už nie sú také vytrhnuté z kontextu ako predtým. Text je súvislý a konzistentný. Aj obrázky veľmi pomáhajú dotvárať dej a nie sú tam žiadne zbytočné scény. Takže vrelo odporúčam, kľudne môžete preskočiť tie príbehy predtým a začať týmto. Nijako na seba nenadväzujú. Aspoň zatiaľ nie.

O farme bez drámy

Knižka o farme je vlastne prvou z troch od Julie Rothman. Sú to v podstate také menšie encyklopédie. Už sme sa stretli s tou o prírode a ešte nás čaká jedna o jedle. Sú to všetko milé knihy s krásnymi ilustráciami. Vždy ich zhltnem za jeden večer. Knižka o farme ma vzala späť na dedinu k prababke a opäť som otvorila zopár šuplíkov zabudnutých spomienok.

O čom kniha je?

Kniha je takou mini encyklopédiou života na farme. Oboznámime sa s rôznymi budovami, strojmi a nástrojmi, rastlinami a zvieratami. Autorka nás tiež prevedie rôznymi činnosťami ako je oranie, čistenie kopýt, strihanie vlny, či pečenie chleba. Taký malý bonus je, že tam nájdete aj zopár receptov na jedlá a nápoje, ktoré sa spájajú s vidieckym životom v Amerike. Pre nás sú to skôr netradičné veci, ale aspoň si otvoríte obzory.

Tak ako aj v knižke o prírode od rovnakej autorky aj tu doprevádzajú text nádherné ilustrácie. Sú detské, milé a pomôžu vám pochopiť rôzne informácie. Niektoré z tých obrázkov si viem predstaviť zarámované v nejakej detskej izbe. A opäť kniha vás niečo nové naučí, ale aj si osviežite pamäť, či spomienky.

Prečo je dobré si knihu o farme „Farm Anatomy“ prečítať?

Mňa knižka rozhodne preniesla do detstva. Nikde sme nemali farmu, ale prababka mala dom, kde chovala všetko možné – zajace, kravy, prasatá, sliepky, kačky, husi, morky. Taktiež sa tam veľa pestovalo. Od klasiky (zemiaky) až po jablká, egreše, ríbezle, mrkva, petržlen a ktovie čo ešte. Mám na to síce už len matné spomienky (bola som vtedy veľmi malá, max. 5 rokov), ale často si na to spomeniem. Tiež si spomínam aj na tú časť, ktorú doteraz neznášam – zabíjačky. Našťastie, v knihe o tom nie je ani slovo.

Ako som už spomínala, veľa informácií si vybavíte – častí tiel rôznych zvierat, či rôzne druhy kráv a zajacov. Tiež sa vám určite niekde vynorí, aký je správny postup na oranie poľa. A všetky tie nástroje, ktoré vidíme väčšinou v skanzenoch a múzeách, ale stavím sa, že veľa z nich máte poschovávaných v pivniciach.

A samozrejme nové poznatky vás obohatia a možno zopár z nich aj doma vyskúšate. Mňa osobne zaujal recept na pastiersky koláč a výrobu púpavového vína. Tiež som sa naučila, ktoré kvety sú jedlé a nemusím váhať, ak ich chcem použiť v kuchyni. Tiež výroba domáceho farbiva je zaujímavá. Syr si doma asi nevyrobím a pravdepodobne ani koberec, ale nikdy nehovor nikdy!

Knihu odporúčam rozhodne pre všetkých. Deti sa farme nevyhnú, či už v tejto podobe alebo inej. A pre dospelého je to príjemné spestrenie voľného času a skrášlenie knižnice. Samozrejme netreba zabúdať, že kniha je v angličtine, takže hneď to naberá aj edukatívny rozmer. Uznajte, len málokto z hlavy vie, ako sa povie priadza či znášanie vajec po anglicky.

Láska je odpoveďou

Láska sa v literárnych dielach objavuje už hádam tisícky rokov. A výnimkou nie je ani „Chatrč“. Láska bude tá hnacia sila, ktorá vás prinúti knihu dočítať, aj keď to nebude vždy jednoduché. Príbeh vás určite nenechá chladnými. Len malé upozornenie: prvých pár kapitol nie je ľahkých, najmä citlivejšie povahy by mali byť na pozore. Avšak, keď sa nimi prelúskate, čaká vás odmena vo forme unikátneho zážitku.

O čom kniha je?

Kniha rozpráva príbeh zdrveného otca, ktorý prišiel o dcérku a ktorý sám nemal ľahké detstvo. Od úteku z domu prešiel dlhý čas a založil si vlastnú rodinu spolu so ženou Nan a 5 úžasnými deťmi. Na tejto ceste sa však Mack vzďaľoval od Boha, náboženstva, Cirkvi, kostola. A po tom obrovskom údere zanevrel na Boha úplne.

Jeden deň však nájde v schránke zvláštny odkaz, ktorý ho ťahá do chatrče. Je to miesto, ktoré sa spája s Mackovými najhoršími spomienkami. Snaží sa na to nemyslieť, nejsť na to miesto. Ale jeho zvedavosť je väčšia – kto poslal tento odkaz? A prečo chce, aby som tam prišiel? Mack sa zbalí na cestu a odchádza.

Viac už vám nepoviem, lebo by som príliš veľa prezradila. Avšak pripravte sa na horskú dráhu emócií. Kniha sa nečíta ľahko, vie pritlačiť na veľmi bolestivé a citlivé miesta. A začiatok knihy je veľmi ťažký na city, takže vám prajem veľa sily a krásny zážitok.

Prečo je dobré si knihu „Chatrč“ prečítať? JE LÁSKA ODPOVEĎOU?

Napriek tomu, že táto kniha bola po svojom vydaní obrovský fenomén, som sa k nej dostala až teraz. Najmä som ju nevyhľadávala, mala som skreslený pohľad voči obsahu knihy. Predsudky. Musela som knihu až dostať na Vianoce od kamarátky, aby som sa k nej dostala. Tiež som sa jej však dlho bránila, kým som knižku vybrala z knižnice. A teraz to rozhodne neľutujem.

Na začiatok musím povedať, že príbeh ma veľmi prekvapil. Bol presným opakom toho, čo som očakávala. Myslela som si, že kniha bude rozprávať o tom, aké dôležité je chodiť do kostola, o prikázaniach a ich dodržiavaní, o hriechoch a spasení. Viete, proste všetky tie veci, ktoré sme sa učili na náboženskej výchove a v kostole. Všetky tie veci, ktoré nám naháňajú hrôzu. Och, ako som sa mýlila!

Podstatou knihy je budovanie vzťahu k Bohu. A to sa dá dosiahnuť iba láskou, žiadnym zastrašovaním a božím hnevom. A to je vec, ktorú mne nikdy nikto nepovedal. Vždy to bolo iba o tom jednom: urob toto inak pôjdeš do pekla. A aj keď občas na omši vyzývali k láske k Bohu, nikdy to nebolo cítiť z tých slov, že to tak naozaj aj myslia. A už vôbec to nebolo cítiť z ich skutkov.

Ja osobne som mala hroznú skúsenosť so všetkými týmito vecami. Samozrejme, našli sa tam aj svetlé chvíľky a skvelí ľudia, ale zavážilo všetko to zlé a ja som so všetkým prestala. S chodením do kostola, pomáhaním komunite, s vierou v Boha. On bol tá osoba, ktorú som zo všetkého vinila najviac. A tak som spálila všetky mosty.

Nechcem teraz tvrdiť, že okamžite začnem chodiť do kostola, veriť v Boha a na zázraky. Kniha na mňa veľmi zapôsobila, no nie som pripravená urobiť takýto záväzok. Rozhodne to v mojom podvedomí pracuje a asi mi potrvá nejaký čas, kým celú tú emóciu spracujem. Ale s určitosťou viem povedať, že knihu odporúčam úplne všetkým a najmä tým, ktorí hľadajú svoju cestu k Bohu, ktorí s ním chcú mať lepší vzťah.