Kategória: Blog

O jedle sa dá písať aj inak

O jedle sa toho popísalo už veľa a dobre. A výnimkou nie je ani „Food Anatomy“, ktorá spolu s „Nature Anatmoy“ a „Farm Anatomy“ tvorí skvelý komplet krásnych kníh. Garantujem vám, že sa dozviete niečo nové a obohatíte si slovnú zásobu. Tiež je to kniha, ktorú si môžete listovať aj s vašimi deťmi (aspoň školopovinnými) a aj na nich sa niečo nalepí.

Čo sa týka samotnej literatúry o gastronómii, toto je rozhodne unikát. Vyzerá inak, ako rôzne iné druhy enczklopédií a príručiek. Zároveň je písaná jednoducho, aby ju pochopili aj deti a nemuseli ste sa moriť množstvom cudzích, často nezrozumiteľných, slov.

O čom kniha je?

Kniha je menšou encyklopédiou sveta jedla. Okrem rôznych druhov ovocia, zeleniny, cestovín a mäsa, sa dozvieme rôzne zaujímavosti zo sveta gastronómie a stolovania. Celú knihu sprevádzajú nádherné ilustrácie, ktoré sú detsky jednoduché, no o to príťažlivejšie. A áno, nachádzajú sa tam aj naše halušky.

Kniha tiež obohatí našu anglickú slovnú zásobu  oboznámime sa s termínmi, ktoré možno tradične nevyhľadávame. Tiež sa vydáme na cestu po svete za gastroómiou rôznych krajín a naučíme sa aj zopár vecí ich tradičného spracovania potravín, či výrobu rôznych pochutín.

Prečo je dobré si knihu o jedle „Food Anatomy“ prečítať?

Určite sa dozviete niečo nové. Pre mňa bola jedna z noviniek, že praclíky nepochádzajú ani z Rakúska, ani z Nemecka, ale z Talianska. Vyrobili ich mnísi v kláštore a chceli, aby to vyzeralo tak, že deti majú ruky prekrížené tak, aby to vyzeralo ako pri modlitbe. Takýchto zaujímavých faktov je tam veľa.

Tiež som si obohatila slovnú zásobu, čo sa týka rôznych chutí. Takže nie je to len o tom, že niečo je sladké, slané, kyslé. Rozprestrie sa pred vami celá paleta chutí. Taktiež ma zaujali rôzne druhy pečiva a stolovacieho náčinnia. A verte mi,  tých slovíčok je veľa a určite si ich všetky hneď nezapamätáte, ale aspoň viete, kde ich nájsť.

Stolovanie je kapitola sama o sebe. Nejde len o tradičné druhy vidličiek, lyžičiek a nožíkov. Naučíte sa ako stolujú v Číne, Japonsku, Thajsku, Indii, či Kórei. Tiež uvidíte rôzne druhy čajníkov a kávovarov, či všakovakých pecí.

Stále populárnejší street food tam má tiež svoje miesto a o dezertoch ani nehovorím. Rozhodne budete po prečítaní haldní, tak si pripravte aspoň malú svačinku. Ja som dostala chuť na kari. Čo to bude u vás?

Biela veľryba alebo koniec v nedohľadne

Biela veľryba symbolizuje niečo nedosiahnuteľné. Niečo, čo naozaj veľmi chceme, ale nedokážeme to získať. Mne sa aj koniec knihy často zdal priďaleko. A to som sa na ňu veľmi tešila. Je to jedna z mála klasických kníh, ktoré som ešte nečítala.

O čom kniha je?

Román rozpráva príbeh Izmaela, ktorý sa rozhodol vydať na lov veľrýb. V Nantuckete sa nalodil spolu so zvyšnou posádkou a vtedy začalo ich dobrodružstvo. Nenechajte sa však zmiasť. Vydanie, ktoré som čítala ja, má 600 strán, nalodili sa asi po 150 stranách. Takže chce to dávku trpezlivosti. Kapitánom ich lode je Achab. Okrem toho, že je bez nohy, zdá sa, že je aj bez zmyslov.

Musím pripraviť všetkých čitateľov – príbeh je to nervydrásajúci. Je dlhý, vedela by som ho skrátiť tak na polovicu, ale to už by nebol Herman Melville. A čo je zaujímavé, ten príbeh je už skrátený. Pred vydaním totiž pán Melville ukázal svoju prácu Nathanielovi Hawthornovi a už ten mu ju poriadne zredigoval.

Nejdem v ríbehu do detailov, lebo nechcem prezradiť veľa. Príbeh by tak stratil čaro a nechcem vás odradiť od čítania. Takže aby ste zistili, čo sa vlastne na lodi Pequod stalo, musíte sa celým príbehom prelúskať sami. A varujem vás, knihu budete chcieť veľakrát odložiť.

Prečo je dobré si knihu „Biela veľryba“ prečítať?

Sama neviem. Aj keď väčšinou mám klasiku naozaj rada, táto kniha mi neulahodila. Zápletka a príbeh je skvelý. Veľa to hovorí o človeku a jeho zápasení s prekážkami, na ktoré v živote narazí. Tiež tam nájdeme ponaučenie, že pomsta a násilie nič nedosiahnu. Tiež aj spoznávanie nových kultúr a náboženstiev. A samozrejme sa dozvieme veľa o love veľrýb. Vlastne som z toho urobila celkom dlhý zoznam.

Avšak čo ma najviac odrádzalo od čítania, boli tie opisy všetkého naokolo – miest, ľudí, úkonov (proste Balzac ako vyšitý). Navyše autor tam dokáže zakamuflovať dôležitú informáciu pre rozvíjajúci sa dej, takže sa tým musíte prelúskať.

Taktiež sa dozvieme o rozdelení veľrýb, čím sa líšia, kde sa nachádzajú. To všetko má spieť k tomu, aby sme pochopili, prečo je biela veľryba, alebo Moby Dick, taká dôležitá. Prečo je pre rýbarov významná. No mne to pripadalo, ako keď na diplomovke potrebujete ešte niekde nabrať 1000 slov, tak tam pridáte úplne zbytočnú pasáž, no na prvý pohľad sa zdá dôležitá. To isté platí aj o histórii lovu veľrýb a prvých zaznamenaných stretov s bielou veľrybou. Tiež to pripadá, akoby sa iba vypĺňal prázdny priestor.

Môj záver je, že knihu si určite treba prečítať. Je to predsa len kus klasiky a má svoju hodnotu. Možno to budete práve vy, komu kniha sadne a nebude vedieť si ju vynachváliť. Ja som asi mala iba iné očakávania. Ale to nič. Nemôžu to byť samé 5 z 5.  

To, čo máš okolo krku ťa môže posunúť ďalej

„To, čo máš okolo krku“ je krásnou a silnou zbierkou poviedok. Okrem toho, že sa ľahko číta (naozaj, akoby ste sa ponad text vznášali), veľa nás na/poučí a nenechá nás chladnými. Ale tak je to vždy s Chimamandou Ngozi Adichie, všakže. Tak talentovaných spisovateľov nie je na svete veľa. Preto jej fandím a dúfam, že nám Absynt prinesie viac jej tvorby.

O čom kniha je?

Kniha je zbierkou poviedok renomovanej autorky Chimamandy Ngozi Adichie. Káždá z poviedok rozpráva iný príbeh. Každá je iná, výnimočná. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že autorka sa sústreďuje na problémy nigeríjčanov. Avšak bližším pozorovaním zistíte, že nie sú to problémy typické pre Nigériu, ale tieto problémy prežíva väčšina z nás.

Možno presne to je autorkin zámer – priblížiť nám svet ľudí žijúcich v Nigérii äprípadne tých, ktorí z nej odišli), aby se zistili, že to nie sú oni a my. Ale stále sme to len my. Všetci zažívame straty blízskych, prvé lásky, nešťastné manželstvá, deti, ktorým by sme zniesli modré z neba. Je len na nás čitatteľoch, aby sme si tam našli ten svoj kúsok seba.

Prečo je dobré si knihu „To, čo máš okolo krku“ prečítať?

Už len názov nám veľa napovedá. A ten kto pozná autorku vie, že nepôjde o náhrdelník. Veľa z nás zažilo ten stiesňujúci pocit, ktorý nám stláča hrdlo, máme pocit, že sa dusíme. Čo je však u každého odlišné, je to, čo tento pocit vyvolalo. Zápasíme so svojimi démonami a snažíme sa im nepoddať. Avšak niekedy nás znezdajky zložia a my sa začíname dusiť. Tento pocit autorka nádherne opísala v poviedke s rovnakým názvom, ako je titul knihy. Zimomriavky zuručené!

Tiež sa veľa venuje vzťahom. Vzťah dieťaťa a rodičov, medzi manželom a manželkou, zmena týchto vzťahov a dynamiky medzi nimi v priebehu rokov. toto všetko tu nájdeme. Samozrejme témy ako dedičstvo, nevera, emigrácia, rodinná tragédia, svadba hrajú kľúčovú úlohu v posúvaní hraníc každého vzťahu. Avšak riešenie problémov je vždy v rukách tých, ktorých sa to najviac dotýka. Niekto sa rozhodne podľa rodinnej tradície, niekto sa vzbúri. A dôsledky sú vždy prekvapujúce.

Zložitá je tiež téma „belošského“ pohľadu na Afriku ako takú. Krásne to zobrazuje poviedka „Jumping Monkey Hill“. V poviedke ide o literárny workshop, ktorý usporiadali jeden európsky profesor so svojou manželkou. Každý z účastníkov mal napísať krátku poviedku, ktorú potom všetci čítali a navzájom si dávali tipy, rady, kritiku. Problém bol v tom, že ak v poviedke nebola nejakým spôsobom zakomponovaná vojna alebo kolonizácia, tak ju profesor odsúdil. Nezaujímalo ho, že rovnaké existenčné problémy, aké prežívajú ľudia v Európe a USA, prežívajú aj ľudia v Afrike.

A tu to nekončí …

A možno najsilnejšou témou je návrat ku koreňom. Autorka v jednej z poviedok (Zanovitá historička) stručne opisuje kolonizáciu Nigérie a aký to malo dopad na obyvateľov, najmä na malé deti, ktoré od útleho detstva navštevovali školy, ktoré viedli cirkevní predstavitelia. Veľa z týchto detí sa zrieklo svojich rodinných/ kmeňových tradícií a povinností až do takej miery, že to odsudzovali aj u svojich vlastných rodičov. Až niekoľko generácii potom sa deti znovu snažili vrátiť ku svojim koreňom. Avšak mnohé z ich tradícií už zanikli.

Možno ste už postrehli, že to nie je len taká oddychovka. Ale to by sme predsa od autorky ani nechceli. Knihu odporúčam všetkými desiatimi. Zas mi to o trochu viac otvorilo oči. A to som nespomenula ani témy ako feminizmus, rasizmus, kulty, duchovia, etnické nepokoje, politické problémy, … Takže hor sa do čítania! Za mňa je to momentálne kniha roka!

Dámsky gambit a chuť vyhrávať

Dámsky gambit je jednou zo stratégií v šachu. Je aj jednou z tých komplikovanejších. Rovnako komplikovný je aj život Beth Harmonovej, ktorá našla v šachu únik pred realitou. Po prečítaní príbehu sa už nebudete čudovať, prečo pre ňu šach tak veľa znamená. Spolu s Beth nazrieme do života šachových veľmajstrov a precestujeme s ňou mnoho krajín. A to všetko v mene šachu.

O čom kniha je?

Román rozpráva príbeh Beth Harmonovej, ktorá sa dostala do sirtinca po tragickej nehode jej matky. Beth bola veľmi šikovná a múdra, ale v domove nenašla nič, čo by ju tešilo. Po niektorých vyučovacích hodinách musela ísť do suterénu vyčistiť špongie. Suterén bol kráľovstvom údržbára. Pán Shaibel hrával nejakú zvláštnu hru. Po niekoľkých razoch sa Beth osmelila a opýtala sa, čo je to za hru. Bol to šach.

Beth sa veľmi rýchlo naučila pravidlá a rôzne ťahy a čoskoro začala vyhrávať. Keď si pán Shaibel uvedomil jej potenciál, zavolal svojho známeho zo šachového klubu. Pán Ganz bol tiež riaditeľom strednej školy, kde mali šachový krúžok. Prehovoril riaditeľku sirotica, aby Beth pustila na jeden deň si s nimi zahrať. Beth hrala proti všetkým členom klubu simultnánne. Vyhrala.

Postupom času si Beth adoptovali, začala chodiť na šachové turnaje a víťazila. Samozrejme, boli tam aj nejaké prehry. Tie však veľmi zle znášala. Ale nebol by to best-seller, keby bol príbeh takýto jednoduchý. Pre všetky zápletky si budete musieť knihu prečítať, napoviem len, že všetky geniálne mysle majú svojich démonov.

Prečo je dobré si knihu „Dámsky gambit“ prečítať?

V prvom rade je to super oddychovka. Nič, nad čím by trebalo rozmýšľať alebo hľadať hlbší význam. Takže na letné dovolenky, alebo upršané počasie je to geniálna voľba.  Tiež štýl autora je jednoduchý, žiadne zbytočné prídavné mená a opisy, ktoré nedávajú zmysel. Všetko, čo sa v knihe nachádza má nejaký dôvod.

Príbeh sám o sebe osloví aj náročného čitateľa. Geniálne divčatko, z ktorej sa stane excelentná šachistka, nám ukáže, čo dokáže ambicióznosť a nechuť k prehrám. Taktiež rozpis hier a postavenie šachových figúrok si môžete zreprodukovať aj doma. Môžete sa na konkrétnou partiou sami zamyslieť a pouvažovať, či by ste konali rovnako ako Beth, alebo by ste zvolili iný prístup.

V knihe sa nachádza len zopár ústredných motívov a to všetko dáva príbehu potrebný ráz. Beth sa sústreďuje len na to, ako vyhrá ďalšiu partiu. Zatiaľ jej však uniká život teenagerky a dospievajúcej mladej ženy pomedzi prsty. Samozrejme, nájdeme tam zopár úletov, ale je to nič v porovnaní s bežným teenagerom. Tu vidíme to sústredenie sa na to, čo je pre Beth dôležité – šach.

Treba tiež podotknúť, že príbeh je veľmi emotívny. Smrť matky na začiatku je len začiatok všetkého ostatého. Budete súcitiť s Beth od začiatku až do konca. Aj keď urobí zopár chýb, vždy budete na jej strane. Budete ju chcieť ochrániť pred všetkým zlým. V žiadnom inom príbehu to nebolo také jednoduché ako tu.

Takže román rozhodne odporúčam. Je jednoduchý, je skvelý. Ukazuje motiváciu vyhrať úplne v novom svetle. Nebudete sklamaní. Teraz už len budem čakať, na skoré stmievanie a sychravé počasie, aby som si konečne pozrela aj seriál. To bol totiž môj záväzok – seriál si nepozriem, kým si neprečítam knihu. Lebo všetci vieme, ako by to dopadlo, keby to bolo naopak.

Ako prežiť, alebo ako sa nedostať do beznádejnej situácie

Pud prežiť je našou prvotnou hnacou silou. Určite ste už videli niekoľko katastrofických filmov. A tiež vám asi napadli myšlienky typu – čo by som robil/a v podobnej situácii? Práve táto príručka vám ukáže riešenie na najčastejšie problematické situácie. Avšak prvé pravidlo znie – zachovaj si čistú myseľ.

O čom kniha je?

Táto obrazová príručka nám predstaví 333 rád ako prežiť v rôznych situáciách. Kniha je rozdelená do troch kapitol: ako prežiť v divočine, ako prežiť pri rôznych katastrofách a ako prežiť v meste. V divočine to celkom dáva zmysel, keďže môžete naraziť na milión problémov počas cesty. Áno, niektoré z nich nie sú pre nás úplne prínosné (ako bojovať s krokodílom, ako stiahnuť jeleňa z kože, ako sa zachrániť pri piesočnej búrke, atď.). No rozhodne sú zaujímavé a niektoré riešenia nečakané.

Rovnako aj kapitola o katastrofách je veľmi poučná. Najmä teraz, keď svet sužujú požiare, záplavy, zosuvy pôdy a mnohé iné katastrofy. Tiež nemôžeme úplne povedať, že sa nás tornáda, či tsunami netýkajú, keďže sme v dovolenkovom prúde.

No a kapitola o prežití v meste ma prekvapila. Sú tam rôzne situácie ako prepadnutie, vlámanie sa do domu, ako zabezpečiť svoj dom, základy sebaobrany. Proste všetky veci, ktoré sa vám zídu, keď nastane apokalypsa (stále viac a viac si myslím, že nie sme od nej ďaleko).

Prečo je dobré si knihu „Obrazová príručka – prežiť“ prečítať?

Nedá sa povedať, že sa určite stretnete s nejakou zo situácií opísaných v knihe, ale je lepšie byť pripravený. Tipy sú naozaj zaujímavé a tiež si zopakujete znalosti z podávania prvej pomoci. Treba podotknúť, že niektoré z tipov sú trošku zastarané, ale kniha je z roku 2012, takže jej to odpustíme. Väčšina rád je stále aplikovateľná.

Keďže mňa osobne čaká jedno obrovské dobrodružstvo, všetky rady mi prídu užitočné. Keďže som tzv. „overthinker“ mám v hlave tisícky rôznych udalostí, na ktoré po ceste môžem naraziť. Takže keď sa na ne pripravím, nezaskočia ma. Samozrejme je otázne, či sa mi všetky tieto poznatky vynoria, keď nejaká komplikovaná situácia nastane.

Knihu rozhodne odporúčam všetkým, ktorí majú strach z rôznych vecí. Je dobré naučiť sa tomuto strachu čeliť a ako inak by to bolo lepšie, keď viete v danej situácii zasiahnuť. Napríklad keď sa bojíte hadov, tak táto kniha vás síce nezachráni pred ich uhryznutím, ale zistíte, že nemôžete panikáriť lebo čas je v tejto situácii kľúčový. Treba rýchlo zavolať pomoc a postupovať podľa pokynov. Malá pomôcka – pomôže, ak viete aký had to bol.

Vrchy na ceste k cieľu

Na ceste k určitému cieľu musíme zdolávať vrchy. Tie vrchy často predstavujú problémy, ktoré na tejto ceste máme. A že tých problémov býva. Avšak niekedy sme tým vrchom my sami. My sami sme si prekážkou v dosiahnutí cieľa. Ako je to vôbec možné?

O čom kniha je?

Kniha patrí do kategórie svojpomocnej/ motivačnej literatúry. Táto konkrétna sa venuje sabotáži vlastnej osoby a ako to riešiť. Postupne prechádzame rôznymi situáciami, kedy sa človek najčastejšie sabotuje. Samozrejme, nie je to očividné. Nevieme, že svoje trápenie a bolesť si spôsobujeme sami. Máme tendenciu to zhadzovať na niekoho iného, na okolnosti.

Takže prvým krokom je priznanie, že áno, sabotujem svoje vlastné rozhodnutia. Potom je dôležité zistiť, aké rozhodnutia a za akých okolností. Potom je už postup jednoduchý. Pomalými krokmi sa prestať sabotovať. Znie to tak jednoducho, však?

Prečo je dobré si knihu „Tým vrchom ste vy“ prečítať?

Nikdy som na podobné knihy neverila. Avšak sebapozorovaním som zistila, že nie vždy robím všetko preto, aby som došla do bodu, do ktorého som chcela prísť. A keď som si to všimla viackrát, usúdila som, že potrebujem pomoc. Najmä teraz, keď sa chystáme na také obrovské dobrodružstvo (malý teaser), si nemôžem dovoliť vzdať to. Nesnažiť sa.

Kniha ma hrozne štvala. Ani jednu stranu som neprečítala bez negatívnych emócií. V skutočnosti som sa však hnevala sama na seba, keďže všetko čo autorka popísala, pasuje na mňa. Cítila som sa hrozne, akoby mi niekto čítal myšlienky. Keď už som prešla prvou časťou knihy, teda popisom rôznych situácií, emócií a ich vplyvu, prišla tá ťažšia časť – nájsť ten bod v sebe, ktorý to spôsobuje. Musím priznať, že som ho stále nenašla. Skúšala som rôzne techniky, ale asi sa na to neviem tak sústrediť.

Posledná časť knihy sa venuje riešeniu sebasabotáže. Prekvapivo nemusím úplne poznať ten svoj bod, aby som môj problém vedela riešiť. To je povzbudzujúce, no na druhej strane veľmi ťažké. Ale čo je v dnešnom svete ľahké?

Takže knihu rozhodne odporúčam. Nepomôže vám prekonať traumy z detstva, no rozhodne vie pomôcť riešiť tie súčasné. Pomôže vám sústrediť sa na cieľ a dosiahnuť ho. Pomôže vám nevzdať to, aj keď vám bude najhoršie. Bola to dobrá investícia. Určite sa vyplatí.

Ďaleký východ vždy lákal dobrodruhov

Ďaleký východ je pre mnohých veľmi široký pojem. Aj pre mňa samú. Nikdy neviem aké krajiny si presne predstaviť pod týmto pojmov. Našťastie Tintin ich nenavštívi všetky, takže nemusím mať výčitky. V tomto príbehu prejdeme Egyptom a Indiou, aj keď cieľ cesty bude inde. Samozrejme, mladý reportér a jeho verný kamarát narazia na nejednu prekážku, tak im držte palce, nech to všetko zvládnu.

O čom kniha je?

Je to v poradí už štvrté z Tintinových dobrodružstiev. Tentokrát sa Tintin vydal na cestu na Ďaleký východ a chcel prejsť Suezským prieplavom, Indiou a jeho poslednou zastávkou mal byť Šanghaj. No čo by to boli za dobrodružstvá keby sa to trochu neskomplikovalo. Už na lodi sa stretol s veľmi zvláštnym profesorom, ktorý bol trošku mimo. Pozval ho na svoje hľadanie hrobky jedného z faraónov do Egypta. A Tintin súhlasil.

Po všetkých peripetiách a najmä záhadách v Egypte sa Tintin dostal do Indie. Tu opäť narazil na zvláštneho profesora a kolobeh zauzlení sa znova začal. Avšak aj vďaka dobrým ľuďom Tintin vyriešil túto záhadu, ktorá sa vyzerá byť komplikovanejšia a akosi neukončená. A tak Tintin pokračuje do Šanghaja. Tu však príbeh končí a jeho šanghajské dobrodružstvo je hodné celého ďalšieho komiksu.

Prečo je dobré si dobrodružstvo na Ďaleký východ „Faraonovy doutníky“ prečítať?

Názov knihy sa vám môže zdať trochu zvláštny, ale verte mi, že je opodstatnený. Faraóna som už jemne naznačila v krátkom obsahu, ale cigary zatiaľ nie. Keďže príbeh sa odohráva na Ďalekom východe, môžete si len domyslieť, čo je náplňou týchto cigár. Ale to už nechám na vašej fantázii, alebo si to prečítajte.

 Čitateľ sa oboznámi s témami ako pašovanie a omamné látky, čo aspoň pre mňa robí jedno z najakčnejších dobrodružstiev mladého reportéra. Sú tam únosy, intrigy, klamstvá a vyhrážky. Všetko je na správnom mieste a v správnom čase. Dokonca aj dvaja detektívi sa tam vždy objavia akoby náhodou a chtiac či nechtiac Tintinovi pomôžu.

Zatiaľ sa mi táto časť čítala najlepšie zo všetkých. Myslím, že sa tu pomaly odzrkadľuje zlepšovanie sa autora. Situácie už nie sú také vytrhnuté z kontextu ako predtým. Text je súvislý a konzistentný. Aj obrázky veľmi pomáhajú dotvárať dej a nie sú tam žiadne zbytočné scény. Takže vrelo odporúčam, kľudne môžete preskočiť tie príbehy predtým a začať týmto. Nijako na seba nenadväzujú. Aspoň zatiaľ nie.

O farme bez drámy

Knižka o farme je vlastne prvou z troch od Julie Rothman. Sú to v podstate také menšie encyklopédie. Už sme sa stretli s tou o prírode a ešte nás čaká jedna o jedle. Sú to všetko milé knihy s krásnymi ilustráciami. Vždy ich zhltnem za jeden večer. Knižka o farme ma vzala späť na dedinu k prababke a opäť som otvorila zopár šuplíkov zabudnutých spomienok.

O čom kniha je?

Kniha je takou mini encyklopédiou života na farme. Oboznámime sa s rôznymi budovami, strojmi a nástrojmi, rastlinami a zvieratami. Autorka nás tiež prevedie rôznymi činnosťami ako je oranie, čistenie kopýt, strihanie vlny, či pečenie chleba. Taký malý bonus je, že tam nájdete aj zopár receptov na jedlá a nápoje, ktoré sa spájajú s vidieckym životom v Amerike. Pre nás sú to skôr netradičné veci, ale aspoň si otvoríte obzory.

Tak ako aj v knižke o prírode od rovnakej autorky aj tu doprevádzajú text nádherné ilustrácie. Sú detské, milé a pomôžu vám pochopiť rôzne informácie. Niektoré z tých obrázkov si viem predstaviť zarámované v nejakej detskej izbe. A opäť kniha vás niečo nové naučí, ale aj si osviežite pamäť, či spomienky.

Prečo je dobré si knihu o farme „Farm Anatomy“ prečítať?

Mňa knižka rozhodne preniesla do detstva. Nikde sme nemali farmu, ale prababka mala dom, kde chovala všetko možné – zajace, kravy, prasatá, sliepky, kačky, husi, morky. Taktiež sa tam veľa pestovalo. Od klasiky (zemiaky) až po jablká, egreše, ríbezle, mrkva, petržlen a ktovie čo ešte. Mám na to síce už len matné spomienky (bola som vtedy veľmi malá, max. 5 rokov), ale často si na to spomeniem. Tiež si spomínam aj na tú časť, ktorú doteraz neznášam – zabíjačky. Našťastie, v knihe o tom nie je ani slovo.

Ako som už spomínala, veľa informácií si vybavíte – častí tiel rôznych zvierat, či rôzne druhy kráv a zajacov. Tiež sa vám určite niekde vynorí, aký je správny postup na oranie poľa. A všetky tie nástroje, ktoré vidíme väčšinou v skanzenoch a múzeách, ale stavím sa, že veľa z nich máte poschovávaných v pivniciach.

A samozrejme nové poznatky vás obohatia a možno zopár z nich aj doma vyskúšate. Mňa osobne zaujal recept na pastiersky koláč a výrobu púpavového vína. Tiež som sa naučila, ktoré kvety sú jedlé a nemusím váhať, ak ich chcem použiť v kuchyni. Tiež výroba domáceho farbiva je zaujímavá. Syr si doma asi nevyrobím a pravdepodobne ani koberec, ale nikdy nehovor nikdy!

Knihu odporúčam rozhodne pre všetkých. Deti sa farme nevyhnú, či už v tejto podobe alebo inej. A pre dospelého je to príjemné spestrenie voľného času a skrášlenie knižnice. Samozrejme netreba zabúdať, že kniha je v angličtine, takže hneď to naberá aj edukatívny rozmer. Uznajte, len málokto z hlavy vie, ako sa povie priadza či znášanie vajec po anglicky.

Láska je odpoveďou

Láska sa v literárnych dielach objavuje už hádam tisícky rokov. A výnimkou nie je ani „Chatrč“. Láska bude tá hnacia sila, ktorá vás prinúti knihu dočítať, aj keď to nebude vždy jednoduché. Príbeh vás určite nenechá chladnými. Len malé upozornenie: prvých pár kapitol nie je ľahkých, najmä citlivejšie povahy by mali byť na pozore. Avšak, keď sa nimi prelúskate, čaká vás odmena vo forme unikátneho zážitku.

O čom kniha je?

Kniha rozpráva príbeh zdrveného otca, ktorý prišiel o dcérku a ktorý sám nemal ľahké detstvo. Od úteku z domu prešiel dlhý čas a založil si vlastnú rodinu spolu so ženou Nan a 5 úžasnými deťmi. Na tejto ceste sa však Mack vzďaľoval od Boha, náboženstva, Cirkvi, kostola. A po tom obrovskom údere zanevrel na Boha úplne.

Jeden deň však nájde v schránke zvláštny odkaz, ktorý ho ťahá do chatrče. Je to miesto, ktoré sa spája s Mackovými najhoršími spomienkami. Snaží sa na to nemyslieť, nejsť na to miesto. Ale jeho zvedavosť je väčšia – kto poslal tento odkaz? A prečo chce, aby som tam prišiel? Mack sa zbalí na cestu a odchádza.

Viac už vám nepoviem, lebo by som príliš veľa prezradila. Avšak pripravte sa na horskú dráhu emócií. Kniha sa nečíta ľahko, vie pritlačiť na veľmi bolestivé a citlivé miesta. A začiatok knihy je veľmi ťažký na city, takže vám prajem veľa sily a krásny zážitok.

Prečo je dobré si knihu „Chatrč“ prečítať? JE LÁSKA ODPOVEĎOU?

Napriek tomu, že táto kniha bola po svojom vydaní obrovský fenomén, som sa k nej dostala až teraz. Najmä som ju nevyhľadávala, mala som skreslený pohľad voči obsahu knihy. Predsudky. Musela som knihu až dostať na Vianoce od kamarátky, aby som sa k nej dostala. Tiež som sa jej však dlho bránila, kým som knižku vybrala z knižnice. A teraz to rozhodne neľutujem.

Na začiatok musím povedať, že príbeh ma veľmi prekvapil. Bol presným opakom toho, čo som očakávala. Myslela som si, že kniha bude rozprávať o tom, aké dôležité je chodiť do kostola, o prikázaniach a ich dodržiavaní, o hriechoch a spasení. Viete, proste všetky tie veci, ktoré sme sa učili na náboženskej výchove a v kostole. Všetky tie veci, ktoré nám naháňajú hrôzu. Och, ako som sa mýlila!

Podstatou knihy je budovanie vzťahu k Bohu. A to sa dá dosiahnuť iba láskou, žiadnym zastrašovaním a božím hnevom. A to je vec, ktorú mne nikdy nikto nepovedal. Vždy to bolo iba o tom jednom: urob toto inak pôjdeš do pekla. A aj keď občas na omši vyzývali k láske k Bohu, nikdy to nebolo cítiť z tých slov, že to tak naozaj aj myslia. A už vôbec to nebolo cítiť z ich skutkov.

Ja osobne som mala hroznú skúsenosť so všetkými týmito vecami. Samozrejme, našli sa tam aj svetlé chvíľky a skvelí ľudia, ale zavážilo všetko to zlé a ja som so všetkým prestala. S chodením do kostola, pomáhaním komunite, s vierou v Boha. On bol tá osoba, ktorú som zo všetkého vinila najviac. A tak som spálila všetky mosty.

Nechcem teraz tvrdiť, že okamžite začnem chodiť do kostola, veriť v Boha a na zázraky. Kniha na mňa veľmi zapôsobila, no nie som pripravená urobiť takýto záväzok. Rozhodne to v mojom podvedomí pracuje a asi mi potrvá nejaký čas, kým celú tú emóciu spracujem. Ale s určitosťou viem povedať, že knihu odporúčam úplne všetkým a najmä tým, ktorí hľadajú svoju cestu k Bohu, ktorí s ním chcú mať lepší vzťah.  

„V Amerike som nebol, ale viem ako sa tam žije.“ povedal.

Tintin v Amerike opäť raz otvára tému stereotypov. Až vtedy si uvedomíte, že medzi krajinami, a medzi ľuďmi, nie sú až také veľké rozdiely. Pretože tie stereotypy o indiánoch, ktoré mali vo Francúzsku mali aj u nás. A to by si človek povedal, že v Belgicku boli scestovanejší, uvedomelejší ľudia než tu. Tiež sme z tohto stereotypu ešte nevyšli. Stále sme to my, „tí z civilizovanejšieho sveta“, ktorí chceme vzdelávať a poučovať ostatných.

O čom kniha je?

Tintin nás tentoraz zavedie do Ameriky. Miesto, ktoré navštívi je Chicago. Už hneď od začiatku sú tam nejaké peripetie, keďže syndikát gangstrov nechce, aby ich Tintin odhalil, či usvedčil. Ako prvý na to doplatí sám veľký Al Capone.

Po rôznych naháňačkách a skrývačkách s inými gangstrami, Tintin pricvála až na územie jedného z indiánskych kmeňov. Tí už o ňom vedia, keďže jeden z gangstrov ich upozornil, že spolu s Tintinom príde aj obrovská pohroma. No gangster sa prerátal a nepočítal s Tintinovou šikovnosťou.

Prečo je dobré si knihu „Tintin v Amerike“ prečítať?

Opäť raz treba podotknúť, že je to návrat do minulosti. 30. roky 20. storočia boli plné predsudkov, stereotypov a rasizmu. Tentokrát sa tomu chcem vyhnúť, aby som nebola taká negatívna. Ale keď budete veľmi chcieť, nájdete si tam to svoje.

Prvá časť komiksu sa pohybuje najmä vo svete gangstrov, kde nielen Al Capone, ale aj iní gangstri so smiešnymi menami hrajú svoju časť. Je to celkom fajn vidieť ako fungoval svet podsvetia. Aj keď úprimne, nemyslím si, že sa zmenil oveľa. Tie paralely sú dosť očividné.

Druhá časť príbehu sa odohráva na indiánskom území, kde zažije všetky možné klišé a stereotypy o pôvodných obyvateľoch Ameriky. Jedna scéna ma tam obzvlášť zarazila a to, keď Tintin náhodne narazil na ropu a okamžite sa okolo neho zbehli stovky „podnikateľov“ a chceli od neho to miesto kúpiť za tisícky dolárov. To Tintin odmietol s tým, že to predsa nie je jeho území a patrí kmeňu. Na to sa podnikatelia obrátili ku kmeňu a ponúkli im 25 dolárov za to územie a musia sa odsťahovať.

Okrem toho, že je to kruté, smutné a nefér, pripomenulo mi o knihu, ktorú som čítala pár rokov dozadu – Vrahovia mesiaca kvetov. Vrelo odporúčam! Navyše nedávno mal premiéru aj film a verím, že bude tiež veľmi dobrý, lebo príbeh je neskutočný. A ak si predtým prečítate ešte tento komiks, dotvorí vám to úžasný pohľad na svet v tej dobe. A treba povedať, že asi ani dnes by to nebolo inak.