Strach je v každom z nás, každý z nás sa bojí niečoho iného. No všimla som si, že v poslednej dobe má moja generácia strach ísť do spoločnosti (oslavy, svadby, plesy, väčšie udalosti). Priznajte sa, koľkokrát ste si za posledný rok povedali, že niekam nejdete, lebo tam bude veľa ľudí?
Ja to ani neviem spočítať, a to som mala spoločnosť vždy rada. Možno za to môžu všetky tie dni v karanténe, ale mám pocit, že to používam iba ako výhovorku. Totižto nechcem stále dookola odpovedať na otázky „kedy sa vydáš“ a „kedy budeš mať deti“. Mám rada plány, ale toto sú dve veci, na ktoré som nikdy plán nemala a ani si ho nechcem vytvoriť. Musím priznať, že to nie sú moje priority. A všímam si, že nie som jediná.
O čom kniha je?
„Kto sa bojí Virginie Woolfovej?“ Táto absurdná dráma má 3 dejstvá. Jedno napätejšie ako druhé. Príbeh sa odohráva okolo dvoch manželských párov v 50. rokoch 20. storočia. Pre úplné pochopenie príbehu si predstavte toto obdobie. Niektoré veci nefungovali tak, ako teraz. Napríklad ženy boli väčšinou doma, nepracovali, muži mali zastávať úctyhodné posty, atď.). Martha a George boli pár už dlhé roky, zatiaľ čo Honey a Nick boli zobratí len pár mesiacov.
Martha a George sa tak trochu vidia v mladšom páre, a možno práve to spustí tú dávku emócií, ktoré sa tam objavia. Viac vám nepoviem, lebo by som vám vlastne vyrozprávala celý dej. Ale čo vám poviem je, že nenechajte sa oklamať počtom strán. Kniha je tenučká, má asi 120 strán. Ale je náročná. Kniha vás úplne emocionálne vyčerpá, to vám sľubujem.
Prečo je dobré si knihu „Kto sa bojí Virginie Woolfovej?“ prečítať?
Kniha rozpráva o spoločnosti, o jej očakávaniach a sklamaniach. V tej dobe bolo nutné vydať/ oženiť sa čím skôr. Muž musel mať dobre platenú prácu, žena mala byť v domácnosti. Mali mať dve a viac detí, auto a dom so záhradou. Mať moderné a čisté oblečenie bolo samozrejmosťou a najnovší účes nutnosťou. A ak to niekto nemal, bol v radare všetkých naokolo. Bol zvláštny, neúplný.
Presne toto nám ukazuje aj príbeh drámy, aj keď možno trochu vyhrotenejšie. Zároveň je to však dobré, rýchlejšie si uvedomíte o čo presne ide. Všimnete si súvislosti, ktoré by vám mohli uniknúť, keby ste sa nezamysleli aj nad obdobím, v ktorom sa to odohráva. A v podstate máme podobnú situáciu dodnes.
Aj teraz vás všetci chcú vydať/ oženiť čím skôr. Musíte mať deti, lebo sa to patrí. Avšak teraz je tu aj iný fenomén, a to je ignorancia. Niektoré páry sa vzali a veľmi chcú mať deti. No nedarí sa, alebo nemôžu, jednoducho to nejde. No okolie to nezaujíma, stále sa budú vypytovať, kedy tie deti už konečne budete mať. Ignorujú, že možno trpíte, trápite sa a moríte tou istou otázkou. Avšak okolie sa nezaujíma o vaše dôvody a vysvetlenia. Spoločnosť je spokojná, že splnila svoju úlohu – pripomenúť vám, čo vám chýba.
Na druhej strane, deti možno vôbec nechcete. A tu sa tiež nestretnete s pochopením. Veď ako môžete také niečo vôbec povedať. Všetci majú deti, aj vy musíte. Rovnako sa dostávame k ignorancii, dôvody nikto nechce počuť. A keď náhodou deti máte, tak ich buď nemáte dosť, alebo nemáte správnu kombináciu a pomer dievčat a chlapcov.
Výsledok je, že nikdy nikomu nevyhoviete. Keď idete do spoločnosti, bojíte sa, čím ste zase sklamali. Čo nemáte a čím sa vymykáte nejakému pomyselnému štandardu. A vtedy sa spoločnosť pre vás stáva nočnou morou a asi preto sme my, mladšia generácia, takí „uzavretí“ a „asociálni“.
Published by