Keď sa stane nejaká tragédia, alebo keď je pred voľbami, politici hľadajú verejného nepriateľa číslo 1. Niekoho proti komu bude celé Slovensko bojovať. Kniha „Cigán je Cigán“ ukazuje, že týmto nepriateľom sú už roky Rómovia. Všetko zlé čo sa okolo nás deje väčšinou putuje ich smerom. A nedajbože keď náhodou nejaký Róm spácha zločin. Treba predsa obviniť všetkých Rómov, veď sú rovnakí.
Nedávne udalosti z Michaloviec sú presným príkladom tohto ukazovania prstom. Smutné je to, že si na tom niektorí politici urobili predvolebnú kampaň a myslím, že nie práve fér kampaň. Neuvedomujú si koľko utrpenia spôsobujú ostatným ľuďom. Ale pre zisk všetko, nie?
O čom kniha je?
Kniha nám ukazuje malé kúsočky životov rôznych ľudí. Autorka podáva svedectvá Rómov, ktorí si všeličo zažili, ale dokázali nejako prežiť. Príbehy v knihe pochádzajú z Rumunska, Bulharska, Slovenska, Poľska, Maďarska a Čiech. Dozvedáme sa, ako Cigáni museli zmeniť spôsob života a tiež im nikto neukázal ako. Sme pozorovateľmi ich prispôsobovania sa nášmu svetu, pre nich neznámemu. Autorka nešetrí kritikou a poukazuje, koľko rôznych ťažkostí Rómovia majú a prečo sa vlastne do nich dostali. Problémy z knihy sa vám budú zdať povedomé. Aj keď kniha prvýkrát vyšla pred viac ako 15 rokmi, stále sú to tie isté problémy.
Prečo je dobré si knihu „Cigán je Cigán“ prečítať?
Táto reportáž mi len potvrdila, že populizmus dokáže úplne všetko. Kvôli nejakej myšlienke, že životný štýl Rómov nie je pre ľudstvo vhodný (podľa mňa bol len nepochopený), sa európski lídri dohodli, že zakážu kočovný život. A tým to haslo. Ale už nikto nepomyslel na to, že oni nemajú pozemky a domy kam by sa mohli vrátiť.
Takže od tohto bodu sa začalo všetko odvíjať. Rómovia pochopili, že musia mať peniaze, aby si mohli kúpiť pozemok, dom, či byt. Niektorí začali pracovať, iní kradnúť a ďalší žobrať. Už ako komu vyhovovalo. Dopadlo to presne tak, ako by to dopadlo aj s inými ľuďmi – v každej skupine ľudí (nie len čo sa etnika a rasy týka, ale ktorejkoľvek spoločenskej skupiny) sa nájdu aj nepoctiví ľudia, takže viniť z toho celú skupinu je nezmysel.
Naši lídri sa spoliehali, že s odchodom kočovného života sa Rómovia vzdajú aj svojej kultúry a zvykov. V tom sa mýlili, vzdali sa niečoho, ale nie všetkého. Ale prečo by mali? Rešpektujeme zvyky a tradície iných etnických a náboženských skupín, tak prečo nie tie rómske? Keď už sme pri tej téme, aj my by sme sa mohli zriecť zopár zvykov a tradícií, ktoré sú nezdravé a sexistické.
Problémy, ktoré „máme“ s rómskou komunitou a ktoré sú spomínané v knihe, sú hygiena, hlučnosť, kradnutie, neprispôsobilosť, atď. Bohužiaľ, tieto problémy sú tu stále. Naši lídri vedia ukázať prstom, ale ešte som ich nevidela tieto problémy riešiť. Iba pred voľbami sa im vždy zapáči určiť si verejného nepriateľa číslo 1 a väčšinou to vychádza na Rómov. Sú obeťou populizmu rovnako ako LGBTQAI komunita, migranti, alebo ženy podstupujúce interrupciu. Veď keď upriamia pozornosť na nich, nezostane dosť kamier, aby zabrali korupciu na najvyšších miestach.
Asi všetci máme nejaké predsudky. Možno nie voči Rómom, ale nejaké predsa. Tieto predsudky pramenia zo strachu z nepoznaného. Skúste sa tohto strachu zbaviť a objavovať nové kultúry. Začnite knihou, dokumentom, alebo nejakou prednáškou. Urobíte tak niečo pre seba, ale aj pre ľudstvo. Je lepšie čerpať z vlastnej skúsenosti, ako zo „skúsenosti“ iných. Vtedy zistíte, koľko rozprávkarov vo svojom živote poznáte.
Published by