Utópia by mala byť ideálne miesto na život. Snaha vybudovať utopistickú krajinu tu vždy bola a vždy bude. Avšak zatiaľ sa to nepodarilo. Čo tomu vždy chýba? Kde nastane ten zlom, kde sa to pokazí? Často si mylne myslíme, že myšlienka stačí a už ju nedotiahneme do konca. Podstata utópie zabúda, že vždy tu bude nejaká opozícia.
Ideológia, a nech už je akákoľvek, nevyhovuje každému. Ľudia sú od prírody rozmanití, tak ako príroda sama. Preto ani jedna myšlienka nemôže vyhovovať všetkým. V každej spoločenskej skupine sa nájde aspoň jeden člen, ktorý je proti akémukoľvek nápadu. A tak je to aj s budovaním krajiny. Nikdy sa to nebude páčiť všetkým.
O čom kniha je?
Utópia v Leninovej záhrade rozpráva o komúne Interhelpo. To bolo družstvo vytvorené obyvateľmi Československa v strednej Ázii. Rudolf Mareček už zopár takýchto projektov vytvoril a spočiatku sa zdalo, že úspešne. A tak v Žiline rozpovedal, čo všetko ako komúna dokážu. Tento stolár z Moravy naverboval veľmi veľa ľudí, ktorí boli ochotní vzdať sa všetkého a odísť tisícky kilometrov ďaleko. Preč od všetkého, čo doteraz poznali.
Samozrejme, nič nebolo ideálne. Nastali komplikácie a škriepky už počas cesty. Ale Interhelpo sa vybudovalo a čo všetko sa udialo alebo neudialo si musíte prečítať sami. Autor, Lukáš Onderčanin, vám ukáže, že aj niektoré známejšie osobnosti šli za týmto snom, za touto utópiou. Medzi nimi bol napríklad aj otec Alexandra Dubčeka s celou rodinou, ale aj spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický.
Prečo je dobré si knihu „Utópia v Leninovej záhrade“ prečítať?
Táto kniha ma oboznámila s faktami, o ktorých som doteraz netušila. Pri čítaní absyntoviek sa vždy naučím niečo nové. No doteraz to bolo skôr prehlbovanie vedomostí. Avšak pri tejto knihe som sa naozaj dozvedela niečo úplne nové. Nemala som ani šajn, že nejaké komúny či družstvá ako Interhelpo vznikali. A už vôbec som nevedela, že sa to dialo aj na našom území.
Teraz neviem, či som jediná a mala by som sa hanbiť za svoju nevedomosť, alebo som jedna z mnohých. Každopádne, som veľmi rada, že naše dejiny poznám o čosi lepšie práve vďaka tejto knihe. Príbeh je veľmi pútavo písaný a tiež sa mi páči, že autor nám nevnucuje svoj názor. Dáva nám iba fakty, ktoré sú veľmi príťažlivo spracované. Ja som knihu prečítala veľmi rýchlo a myslím, že ani vy sa nebudete moriť s jej viac ako 400 stranami.
Myslím, že myšlienka tejto komúny bola vznešená. Vytvoriť spoločne niečo, čo bude slúžiť všetkým. Avšak, aj v tejto utópii sa zabudlo na ľudskú podstatu. Človek je tvor priečny, často neforemný. A pri projektoch ako bol tento, je to na škodu. To, že sa tým propagoval komunizmus sa nechcem zaoberať, o tom už snáď bolo napísané mnoho. Preto by som sa chcela držať len tej myšlienky utópie. Ja som bola vždy idealista. A preto naozaj dúfam, že raz si vytvorím aspoň takú vlastnú domácu utópiu.
Published by