„A hory odpovedali ozvenou“ je tretím románom úžasného autora Khaleda Hosseiniho. Milujem jeho tvorbu a po „Majstrovi šarkanov“ a „Tisíc žiarivých sĺnk“ som sa trošku bála, že budem sklamaná. Bála som sa, že už neuvidím taký silný príbeh ako v predchádzajúcich dvoch knihách. Ako som sa len mýlila! Nielen že príbeh bol skvelý, myslím si však, že je to jeho najlepšia kniha.
Na obálke a na prvých pár stranách knihy nájdeme aj recenzie svetových denníkov, ktoré sa len tak hemžia superlatívmi. No jedna z nich ma veľmi zaujala – citujem: ‘Hosseini pulls off his usual trick of breaking your heart and leaving you smiling.’ Nikdy som nečítala presnejšiu recenziu. Naozaj budete mať zlomené srdce, lebo taký koniec by ste nečakali. A predsa budete mať jemný úsmev na tvári, pretože to všetko dáva dokonalý zmysel a na knihu budete ešte veľmi dlho spomínať. A dlho, veľmi dlho, nebudete spokojní s ničím iným.
O čom kniha je?
Hosseini rozpráva príbeh súrodencov Abdullaha a Pari, ktorí sú si veľmi blízki. Vyrastajú s otcom a nevlastnou mamou v malej dedinke. Rodina žije v chudobe, podobne ako celý kraj. A otec musí urobiť ťažké rozhodnutie. Jeho švagor Nabi pracuje pre bohatý bezdetný manželský pár v Kabule a navrhne mu, či by Pari nedal do tejto rodiny. Vyrastala by s dostatkom všetkého, získala by vzdelanie a samozrejme nebolo by to zadarmo.
Keďže okrem Pari a Abdullaha mali aj iné deti, ktoré museli prežiť zimu, rozhodli sa teda zaviesť Pari do Kabulu. Abdullah to niesol veľmi ťažko a poznačilo to jeho celý život. A toto všetko je len úvod knihy. Bližšie spoznávame rodinu, do ktorej Pari prišla, rôznych rodinných príslušníkov či známych, ktorí majú s Pari a jej bratom niečo spoločné. So súrodencami cestujeme celým ich životom a spoznávame ich. Viac vám nepoviem, aby som vám nepokazila zážitok z čítania.
Prečo je kniha „A hory odpovedali ozvenou“ taká dobrá?
Autor je rozhodne majstrom v rozprávaní príbehov. Okrem toho, že príbehy majú hlavu a pätu, zisťujeme o postavách všetko podstatné, ich charakter, záujmy, ponárame sa do ich myšlienok. Časom zisťujeme, že medzi kladnou a zápornou postavou je len tenká hranica a nie vždy je nám úplne jasné, kto je dobrý a kto zlý. Aj keď to je len veľmi zjednodušene povedané.
Knihu je veľmi ťažké odložiť, stále chcete vedieť viac. Každou novou stranou sa zoznámite s úplne nečakanou informáciou a ku koncu každej kapitoly pridávate ďalšiu časť do skladačky. V polovici knihy vám už skladačka začína dávať zmysel, postavy a ich príbehy sa prelínajú a už rozumiete prečo postavy konali tak ako konali v predchádzajúcich kapitolách. Je to trochu detektívna práca. Ale táto námaha určite stojí za to.
Hosseini je skvelý v tom, že nesúdi. Teda minimálne nesúdi priamo. Ukáže nám konanie postáv a ich myšlienky, ale nepredhadzuje nám, čo je správne a čo nie. Hranica medzi dobrom a zlom je práve preto veľmi tenká. Môžeme tam nájsť trochu irónie v súvislosti s ľuďmi, ktorí sa po rokoch do Afganistanu vracajú, aby získali späť majetok, ktorý im patrí, ale názor si musí urobiť každý sám. Môžeme s nimi súhlasiť alebo ich zatracovať, no v prvom rade, by sme mali pochopiť ich konanie a úmysly.
Published by