Papuša je príbeh o ambíciách, zrade, láske a písaní. Tiež nám ukáže, že básnikom sa človek musí narodiť, nedá sa to naučiť. Človek to musí cítiť. Tak ako Papuša. To čo písala, to vychádzalo z jej srdca. Ukázala svetu, čo vidí ona a svet zostal ohúrený. Dokonca, dostala aj niekoľko ocenení za svoju tvorbu. Ale nikdy nechápala, za čo ju vlastne ocenili. Nedokázala pochopiť, že za písanie básní môže dostávať peniaze.
O čom kniha je?
Kniha rozpráva príbeh Papuše, prvej oficiálnej cigánskej poetky. Príbeh nie je celistvý, ani chronologický. Dozvieme sa niečo o jej živote, o tom, že to nemala v živote jednoduché a že medzi svojimi nebola vítaná. Chcela urobiť niečo pre svojich, ukázať im svetlú stránku usídlenia. No oni ju považovali za zradcu. Vyhrážali sa jej smrťou.
Papuša však nechápala, prečo ju považujú za zradcu. V tom čase vyšla kniha o histórii a tradíciách cigánov a použili v nej aj niektoré z Papušinych básní. Tým ju odsúdili na nemilosť. Ona z toho potom mala obrovské zdravotné problémy, niekoľkokrát skončila v liečebni pre psychicky chorých. Snažili sa jej pomôcť ako len mohli. Dokonca aj spolok poľských spisovateľov jej niečo prispieval na liečbu.
Ako sa skončil príbeh Papuše a všetky detaily okolo si už musíte prečítať sami. No rozhodne odporúčam. Nie je to absyntovka na akú sme zvyknutí, je trochu iná. Ale stojí za to. Aspoň trochu nám to priblížilo históriu komunity, s ktorou žijeme aj my a je súčasťou našich životov.
Prečo je dobré si knihu „Papuša“ prečítať?
Kniha nám otvorí cestu k menej známym faktom o cigánskej komunite (nechcem byť nekorektná, ale sama Papuša sa nazývala Cigánkou a termín Róm v tom čase považovali za výmysel médií). Zistíme, že existuje cigánsky kódex, ktorý nie je známy nikomu, kto z tej komunity nepochádza. Dokonca, keď sa naňho pýtali, kvôli vzniku vyššie spomínanej knihy, nedostali odpoveď ani od Papuše. Taký je proste zákon.
Tiež zistíme, že Papuša bola v prírode doma. Keď sa museli presťahovať do bytu, bolo to pre nich utrpenie. Aj jej básne hovoria väčšinou o prírode, o lese. Ten považovala za svoj domov. Tam sa cítila najšťastnejšia. Aj väčšina cigánskych obradov bola úzko spätá s prírodou a jej cyklom. Na všetko mali pravidlá.
Tiež si opäť raz potvrdíme, že všetko má dve strany. To že sa Papuša stala slávnou v literárnych kruhoch znamenalo tiež, že sa stala nenávidenou v kruhoch Cigánov. Mali ju za zradcu, za niekoho kto predal ich tajomstvá gadžom. Ale to nebola pravda a Papuša z toho bolo zdrvená. Veď ona písala iba básne o prírode. Ale rešpektovala cigánsky kódex a aj všetko čo nasledovalo potom.
Tiež je to príbeh o ambicióznosti. Papuša bola nevzdelaná, nedokončila ani prvú triedu. Písať a čítať sa naučila od rôznych ľudí a postupne. Jej písmo bolo aj v dospelosti roztrasené a plné chýb. Ale snažila sa. Naučila sa dosť, aby dokázala svoje básne zapísať. Aj keď s chybami. To nám dáva všetkým nádej, že bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame, všetci máme možnosť urobiť niečo so svojim osudom.
Published by