Kategória: Blog

Môj ľúbostný príbeh bola Cesta hrdinov SNP

Môj ľúbostný príbeh mi skrsol v hlave, keď som ležala chorá s Covidom. Veľa som vtedy čítala a požičala som si časopis Hikemates, ktorý sa venoval Ceste hrdinov SNP. Nadchla som sa pre túto myšlienku. Možno až moc. Celé sme to naplánovali, verili sme, že nás nemôže nič prekvapiť.

A predsa nás prekvapilo milión vecí. Asi si človek musí najskôr vyskúšať niečo menšie, cvičné, aby takúto cestu zvládol celú. My sme zvládli asi tretinu cesty. Úspech? Netuším. Pocit hrdosti? Trochu. Nadšenie pre ďalšie dobrodružstvá? Jednoznačne!

O čom kniha je?

Kniha prezrádza príbeh 3 mužov, Švédov, ktorí sa rozhodli preletieť teplovzdušným balónom ponad Severný pól. Vieme, že sa im to nepodarilo, že skončili oveľa skôr akoby to ktokoľvek predpokladal. Bea Uusma sa po viac ako 100 rokoch snažila zistiť, čo sa vlastne stalo.

Kniha začína rozprávaním, ako sa sama autorka vlastne k celému príbehu dostala a čo ju na ňom uchvátilo. Bea išla po stopách bádateľov, snažila sa zreplikovať úplne každý moment až do momentu ich smrti. Trvalo jej to niekoľko rokov prehrabávania sa archívmi a rôznymi cestami na Severný pól. Podarilo sa jej zistiť, čo sa vtedy stalo? To si už musíte precitať sami.

Prečo je dobré si knihu „Expedícia – Môj ľúbostný príbeh“ prečítať?

Ja som si chcela knihu prečítať ešte pred tým, ako sa sami vydáme za našim turistickým dobrodružstvom, Cestou hrdinov SNP. Nepodarilo sa, dostala som sa k nej až v decembri. A možno to bolo aj dobre, lebo keby som si ju prečítala ako som pôvodne chcela, asi by sme nikde nešli.

Samotná idea expedície je skvelá. Niekto dokáže, čo ešte nikto nikdy nedokázal, vidí, čo ešte nikto nikdy nevidel. Rozumiem, prečo títo 3 muži boli tak nadšení týmto dobrodružstvom. Veď aj ja sama som chcela vidieť, zažiť, vyskúšať si niečo iné ako pohodlný mestský život.

Mali všetko – dosť jedla, oblečenia, zbraní, liekov, proste všetkého potrebného na prežitie, keby niekde uviazli. Mali túto poistku. A predsa zomreli za záhadných okolností (nikto nevie prečo). Toto by ma dosť vydesilo pred našou cestou, uznajte sami. Veď aj my sme mali jedlo a oblečenie navyše, pozisťované miesta na prespatie, vždy viac možností, tiež kde sú pitné pramene, obchody. Takže naozaj by ma to vystrašilo.

Keď tak rozmýšľam, možno im chýbal správny úsudok, pud prežitia. Neotočili sa vtedy, keď mali. Pokračovali ďalej bez ohľadu na následky. Z ich denníkov dnes vieme, že trpeli rôznymi chorobami a bolesťami, ale aj tak išli ďalej. Ja som mala tiež bolesti, 3 dni sme si oddýchli a šli ďalej. Ale keď už to vyzeralo, že nebudeme mať jedlo na pár dní, a ani poriadne miesto na spanie, tak sme sa otočili a šli späť. Takže našli sme si nejakú hranicu. Možno si túto hranicu Andréeho expedícia nenašla.

Rozhodne odporúčam prečítať pred nejakým dobrodružstvom, aby vás to postavilo na nohy, trochu postrašilo a prinútilo urobiť lepšie prípravy. Aby ste tú vašu expedíciu prežili v zdraví a celí a nič vás neprekvapilo. Hlavne si treba nacvičiť pud sebazáchovy. Netuším, či sa to dá, ale za pokus to stojí.

Čo nám prinesie rok 2024?

Môj rok 2024 bude rokom dvoch veľkých zmien. Pôjdem chronologicky. Budem mať 30. Pre niekoho je to veľký míľnik. Pre mňa, neviem. Uvidíme, čo to prinesie. Zhodnotiť to asi budem vedieť až na konci roka, takže potom dám vedieť. Budem sa vydávať. To rozhodne zmena bude. Od statusu a mena až po šperkovnicu túto zmenu pocítim. Každopádne chcem veriť a verím, že tieto zmeny mojím životom otrasú len a len pozitívne!

Aké knihy sú na mojom TBR zozname na rok 2024?

Krátka odpoveď: Je ich veľa a sú rôzne.

Dlhá odpoveď: Keďže sa mi minulý rok na knihy a čítanie tak vydaril, tak som si dala 50 kníh na tento rok. Už som si nerobila políčka na 100 kníh, to mi už teraz príde trochu nereálne, avšak nikdy nehovor nikdy!

Samozrejme, klasika nesmie chýbať. Tento rok mám na pláne prečítať veľa Shakespeara, najmä historické hry. Je to môj obľúbenec a už veľmi dlho som ho nečítala, takže si ho trošku pripomenieme. A budem čítať originály, takže si tú krásu budem môcť poriadne vychutnať. Tiež sa znova pozriem na „Malého princa“ a konečne si prečítam „Nezabíjajte vtáčika“.

Taktiež tento rok budem pokračovať v čítaní Tintinovych dobrodružstiev. A absyntovky, veď bez nich by to nešlo! Celkom sa mi ich nazbieralo dosť za minulý rok, tak s nimi trošku pohnem. Aj tie sú rôzne. Je tam napríklad „Narodený v modrú stredu“, „Rozhovory s katom“, alebo „Všetci mocní Kremľa“.

Ale pôjdeme aj do modernejšej literatúry: „Billy Summers“, „Maus“, „Tajný život Salvadora Dalího“ a „Daisy Jones & the Six“. A tiež som narazila na komiksy W.i.t.c.h. – teším sa na ne hrozne moc. A tiež sa dostanem k výberu článkov z Paris Review zo 70. rokov. Bude to dobrý rok.

Aké novinky pribudnú na blogu?

Musím sa priznať, že žiadne. Nechystám nič nové. Teda zatiaľ. V hlave mam zopár nápadov, ale ešte si ich zatiaľ nechávam pre seba. Možno to v polovici roka prehodnotím. Zostáva blog, minirecenzie, news aj reading listy. Takže vítam vás v novom roku a hor sa ponoriť do knižných príbehov! 

Knihy v roku 2023

Rok 2023 bol priaznivý na čítanie. Teda aspoň pre mňa. Splnila som si moje predsavzatie, že čokoľvek medzi 28 a 100 knihami bude úspech a podarilo sa! Tento rok som prečítala 35 kníh. Takže zvládla som mojich 28 naplánovaných + 7 ďalších. Viem, stále to nie je úplne ten najlepší výkon, ale ja som spokojná. A nielenže bol tento rok bohatý na precitane knihy. Bol bohatý aj tým, že som sa nevedela zastaviť a kupovala si veľa kníh. A samozrejme, nejaké som aj dostala.

To najlepšie, čo som v roku 2023 prečítala

Najlepšou fikciou prečítanou v tomto roku bola zbierka poviedok „To, čo máš okolo krku“. Bolo tam mnoho poviedok, ktoré vám otvárajú oči. Ja sama som si najskôr neuvedomovala, kam až rasizmus môže zájsť. Aké má niekedy nenápadné podoby. Táto kniha je naozaj skvelá a aj keď si odmyslíme tento vyšší rozmer, je neskutočne pútavá.

Aj tento rok som načrela do literatúry faktu a siahla som po absyntovke „Expedícia – Môj ľúbostný príbeh“. Táto expedícia mala preletieť teplovzdušným balónom ponad Severný pól. Bohužiaľ, to nebola veľmi úspešná expedícia. Neprialo im ani počasie, ani vybavenie, ani skúsenosti týchto 3 mužov. Tie skúsenosti s podobnými výpravami totiž nemali žiadne. Je to naozaj perfektná kniha.

Aj k poézii som sa dostala. Prečítala som si aj slovenskú aj zahraničnú poéziu. Stále som si myslela, že tento rok „Marínu“ nič neprekoná, ale Baudelaire je stále hviezda. A pre mňa asi aj navždy bude. Preto výber jeho básní „Tej, čo prešla popri mne“ je krásny a patrí mu prvé miesto v mojom rebríčku.

Divadelnú hru som prečítala iba jednu – „Kto sa bojí Virginie Woolfovej?“. Ale aj keby som ich prečítala viac, táto by určite patrila medzi tie obľúbené. Bola iná. Zaujímavá. Musím priznať, že inšpiráciou na prečítanie tejto knihy bola Rory Gilmorová … 😀

A aby „Marína“ nezostala na ocot, lebo ju naozaj mám rada, tak jej patrí priečka najlepšej klasiky v tomto roku. Veľmi jej k tejto pocte pomohlo aj vydanie, ktoré mám. Nádherné ilustrácie!

To, čo ma V rokU 2023 veľmi prekvapilo

Úplne najväčším prekvapením zo všetkého bola pre mňa kniha „Chatrč“. Vždy som sa jej vyhýbala, lebo som ju mala spojenú s náboženskou literatúrou. Sama by som si ju asi nikdy nekúpila. Ale dostala som ju ako darček. A predsa nenechám ju len tak ležať. Tak som sa rozhodla si ju prečítať a musím povedať, že ma veľmi príjemne prekvapila. Bola dojímavá, krásna, smutná a plná lásky. Stojí za prečítanie!

Najväčší doják bola pre mňa detská fantasy kniha „Posledný jednorožec“. Ani nie tak príbehom, ako okolnosťami. Ja som totižto tento príbeh poznala už predtým. Ako dieťa som mala rozprávku na VHSke. U nás doma šla stále dookola. Milovala som ju. Ale raz sa nám do nej nasťahovali mravce a pretrhli pásku. Takže bolo po kazete a po pozeraní. A v predvianočnom zhone nákupov darčekov som ju zbadala v kníhkupectve. Takmer som sa tam rozplakala. Nemohla som ju tam nechať.

Tento rok som si dala aj motivačnú literatúru – „Tým vrchom ste vy“. Pred našou veľkou túrou som si chcela zabezpečiť vysokú dávku motivácie. Jediné čo sa však stalo bolo, že som si iba potvrdila to, čo som už vedela. A riešenia som si dala nejakého šuflíčka v hlave, ale ani raz som po nich nesiahla. Ale kniha je to fakt dobrá.

„Noční pútnici“ je jedna z absyntoviek, ktorá mi už dlhšie ležala na poličke, ale nedostala som sa k nej. Teraz však viem, že je to jedna z najpútavejších reportáži. Je tam veľa nových informácii (teda aspoň pre mňa) a veľa vecí to vysvetľuje. Dalo by sa povedať, že je to Uganda v kocke.

A najväčším prekvapením je …

No a na koniec kniha, ktorá ma veľmi potešila. Je to „Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru“. Je to nádherná kniha. Nikdy som moc nefandila knihám pre mládež, ale táto je neskutočná. Je plná emócií, spoznávania, otázok, formovania … Mohla by som pokračovať donekonečna. Odporúčam všetkými desiatimi.

Tento rok zatváram knihou „Zbohom zbraniam“. Áno, moja láska k Hemingwayovi stále pretrváva. Tak sa lúčim v jeho štýle – zbohom 2023! 

Ostrov miznúcich ľudí, alebo je za každým mýtom zločin?

Ostrov v Škótsku sa stal miestom pre ďalšie rozuzlenie Tintinovej záhady. Tentokrát sa po ceste zastavil iba v Anglicku, takže je to trochu iné oproti ostatným exotickým krajinám, no možno preto sa mi príbeh zdá o čosi bližším. Tak vydajte sa spolu s nami za novým dobrodružstvom a dolapením zločincov!

O čom kniha je?

Nové Tintinove dobrodružstvo začína spadnutým lietadlom. Aspoň to si Tintin myslí, keď ide lietadlu na pomoc. Avšak, za odmenu dostane výstrel z pištole. Prebudí sa v nemocnici, kde sa dozvie, že nejaké lietadlo spadlo v Anglicku. Žeby to bolo to jeho? Samozrejme, musí to zistiť a nasadne na prvý vlak do Londýna.

Nebolo by to však pravé Tintinove dobrodružstvo, keby sa to trochu nezaplietlo. Iba spomeniem, že Tintina obvinili z krádeže peňaženky, uniesli ho, pokúsili sa ho zhodiť z útesu, na pomoc mu prišla zúrivá koza, našli kosť, káble, roztrhaný papier, znova naňho vystrelili a takmer zhorel. A to sme len prvej tretine príbehu. Takže dúfam, že si ju prečítate!

Prečo je dobre si knihu „Černý ostrov” prečítať?

Každé Tintinove dobrodružstvo je plné akcie, avšak toto by som povedala, že je extrémne nadupané. Toľko akčných scén za sebou nemá ani Sylvester Stallone v žiadnom z jeho filmov. Možno tam nie je toľko strelných zbraní a pästných súbojov, stále vás to však drží v napätí.

Čo ma tiež držalo v napätí až do konca bolo, že stále som si nebola istá o čo vlastne ide. Boli tam nejaké náznaky, rôzne stopy, ale nič, čo by mi potvrdzovalo moje teórie. Aj keď gorila na konci bola možno už príliš. Ale to predbieham.

Koniec príbehu sa odohráva v Škotsku, konkrétne na jednom z jeho ostrovov. Čierny ostrov je opradený legendami a mýtmi, čo na škótskej kultúre zbožňujem asi najviac. A vlastne moja slabosť pre čokoľvek škótske tu môže zohrávať až príliš veľkú úlohu.

A samozrejme, Milou hral nemalú časť v tomto príbehu. Myslím, že ho autor začína využívať viac a viac. Aj keď ešte by bolo treba na tom trochu popracovať, zdá sa mi tam príliš veľa hluchých miest bez Miloua. A opiť psa tiež nie je dobrý nápad. Ale opäť nespočetne veľakrát zachránil Tintinovi život.

Takže áno, odporúčam prečítať si aj tento príbeh. Zatiaľ sa mi zdal najakčnejší a najzábavnejší. Viem, že to píšem s každým novým príbehom, ale je to pravda. Autor sa v priebehu času rozhodne zlepšoval.

Umenie vojny by sa nazýval môj článok o knihe o vojenskej stratégii

Umenie vojny je skvelou strategickou teóriou už veeeeeľmi dlho. A stále sa využíva ako vierohodný zdroj informácií o najlepšom boji. Na vojenských akadémiách je to dokonca povinná literatúra. Avšak kniha nemá prínos iba pre vojakov. Manažéri, podnikatelia, aj personalisti z celého sveta siahajú po tejto publikácií, aby vedeli viesť svojich ľudí, či firmu, správnym smerom. Teda k úspechu.

Verím tomu, že dnes existuje už milión iných teórií o tom, aká stratégia je najlepšia. Veď uznajte koľko motivačých publikácií nájdete na poličkách v kníhkupectve. Táto je však iná. Dáva naozaj čisto pragmatické rady, žiadne rady o zmene života. Treba vnímať okolie, podmienky. A to chce talent. Preto to môžeme nazvať aj umením.

O čom kniha je?

Kniha popisuje najlepšiu strategickú teóriu ako vyhrať akúkoľvek vojnu. Táto rozprava má niekoľko kapitol a každá sa sústreďuje na iný aspekt. Napríklad sú to taktika, možnosti útoku, prírodné podmienky, vplyv počasia, energia, či rôzne modelové situácie. Kniha je kratučká, ale veľmi poučná. Uvedomíte si, že veľa z tých teórií ste už počuli, no nie práve v diskusii o vojne.

Prečo je dobre si knihu „Umenie vojny” prečítať?

Asi nie každý z nás sa chce stať generálom, či vojakom. Preto sa na prvý pohľad môže zdať, že je zbytočné si knihu prečítať. Avšak, to je omyl. Mnohé z týchto teórií sa dajú použiť napríklad v personálnom, korporátnom, alebo podnikateľskom prostredí.

Veľká časť knihy sa venuje riadeniu ľudí, ich motivácii a lojalite. Všetky rady sa dajú zúžitkovať v manažmente ľudí. Páči sa mi postreh, kde autor píše, že k svojim vojakom sa treba správať ako k vlastným deťom. Vtedy vás budú nasledovať aj do najhlbších priepastí a budú stáť po vašom bok až do smrti. Samozrejme treba to brať s nadhľadom.

Taktiež sa mi páči rada o tom, ako si treba za každých okolností preskúmať terén, zistiť silné a slabé stránky protivníka a vyrátať si tak najlepšie možnosti na výhru. Je to skvelá rada, ktorá sa dá zúžitkovať v konkurečnom boji. K tomu patrí aj ďalší bod o boji. Treba bojovať len ak z toho budete niečo mať na 100%, ak vidíte výhodu.

A posledná rada, ktorá sa mi veľmi páči je, že treba ukázať, že máte dôveru vo svojich ľudí, ale zároveň im stále veliť. Tak z toho budú ťažiť obe strany a dosiahnete víťazstvo. Toto sa dá zúžitkovať asi v každej firme, kde máte pod sebou nejakých ľudí.

Asi už vidíte, že pochopiť vojenskú stratégiu je umenie. Dobrý generál musí byť veľmi inteligentný, dôvtipný a neskutočný stratég. Zapamätať si a riadiť sa všetkými týmito pravidlami musí byť hrozne ťažké. Preto je to umenie.

Marína pre všetky boľavé srdcia

Marína je pre Slovákov notoricky známa báseň. Zaujímavé však je, že málokto ju prečítal celú. A to je škoda. To by som chcela zmeniť. Už vieme, že nátlakom sa nikdy nič nedosiahne, veď určite je zaradená medzi povinnú literatúru. Ale možno keď sa vzbudí prirodzený záujem, tak by si ju ľudia prečítali aj dobrovoľne 😊 To hovorí idealista vo mne. Tak čo, idete do toho?

O čom kniha je?

Marína je nádhernou básňou o láske. Všetci ju poznáme, minimálne z učebníc literatúry. Autor, Andrej Sládkovič, si vylial srdce asi ako nikto pred ním. Asi aj preto je v našich očiach „neporazená”. Dozvedáme sa príbeh o Maríne, krásnom dievčati, ktoré si okamžite uchmatlo srdce svojho učiteľa. Samozrejme, matka mala pre ňu nachystaný iný osud.

Aby som neprezrádzala viac ako je nutné – stále dúfam, že si niekto Marínu prečíta po prvýkrát – treba podotknúť, že osud dievčaťa nebol priveľmi šťastný. A tým pádom ani pre autora. Avšak, odporúčam ju aj všetkým zlomeným srdciam.

Ja som opäť siahla po ilustrovanom vydaní a rozhodne neľutujem. Krásu básne dotvárajú nádherne ilustrácie. Už len z tých obrázkov pochopíte atmosféru a energiu konkrétnych sloh básne. A ešte k tomu všetkému sa vám bude krásne vynímať v knižnici.

Prečo je dobre si báseň „Marína” prečítať?

Lebo musíte. To je prvý dôvod, ktorý mi napadol. Môžeme sa tu hrať na veľkých vlastencov a národovcov, veď taký je teraz trend, či? Ale veľmi pochybujem, že si niektorý z nich číta našu krásnu poéziu vo voľnom čase. A treba podotknúť, že máme naozaj krásnu poéziu!

Na prvý pohľad sa môže zdať, že to má trochu telenovelovú zápletku, ale sľubujem vám, že nič také to nie je. Budete mať z toho kvalitný čitateľský zážitok. Budete sa cítiť dojato, smutne, budete nad tým premýšľať a nedá vám spať, prečo to nemohlo byť inak.

Tiež môžete mať pocit, že je to také klišé. Možno to spadá do definície, ale ja z toho rozhodne ten pocit nemám. Dvaja zaľúbení, matka nesúhlasí, má iné plány na vydaj pre dcéru, … Avšak pán Sládkovič to napísal tak krásne, že všetko klišé ide stranou. A to stoji aspoň za jeden pokus.

Naozaj vrelo odporúčam ilustrovanú verziu. Ilustrátorka zachytila krásu Maríny, krásu našich žien a prírody. Nádherne zachytené hory dotvárajú pocit vzdialenosti medzi Marínou a Andrejom Sládkovičom, až sa vám bude chcieť plakať. Myslím, že vydavateľstvo oslovilo správnu osobu. Treba priznať, že niekedy si pri básňach nevieme úplne predstaviť, ako osoby vyzerali a so všetkými metaforami to môže byť naozaj ťažké. Tu ten problém nebudete mať.

Ulomené ucho je kľúčom k záhade

Ulomené ucho zavedie Tintina k zlodejovi, k vrahovi, k diktátorovi, ku kmeňu pôvodných obyvateľov, ale aj domov. Čítanie vás bude baviť a budete chcieť rozlúštiť túto záhadu stoj čo stoj. Ale treba sa pripraviť, záhada je riadne zamotaná, možno si to bude treba nakresliť.

O čom kniha je?

Tintin sa tentokrát pozrel na záhadu ukradnutého artefaktu z etnografického múzea. Išlo o modlu jedného z kmeňov pôvodných obyvateľov Južnej Ameriky. Vo francúzštine je to Arumbaya. O ozajstnom pôvode, či preklade do slovenčiny nechcem viesť žiadne debaty. Osobne si myslím, že ide čisto o fiktívny kmeň pre účely komiksu, ale nechcem nikomu krivdiť.

Všetrovanie mladého reportéra ho zaviedlo do Nuevo Rico, kde to šlo celkom z kopca. Bol obvinený z bombového útoku, takmer zastrelený, povýšený na kolonela diktátorskej vlády, unesený, zastrašovaný, uväznený, … A asi by sme mohli pokračovať. Ako jeho cesta dopadla, si však budete musieť prečítať.

Prečo je dobré si knihu „Ulomené ucho“ prečítať?

Až do teraz som vám vlastne nepovedala, čo ulomené ucho symbolizuje. A vlastne vám to ani nepoviem. Aj keď tí domýšľavajší už možno vedia. Avšak je to potrebné k rozlúsknutiu záhady. Ešte len malá poznámka, toto je český preklad originálu, ktorý sa dá použiť aj v slovenčine. Avšak, osobne by som to preložila trošičku inak.

Ropa a pôvodní obyvatelia. Toto je sága na niekoľko románov a dizertačných prác. Treba podotknúť, že tento problém sa netýka len Ameriky ako takej, ale aj mnohých iných krajín. A ak to nebola ropa, tak diamanty, zlato, voda, zemný plyn, či rôzne iné veci. A Južná Amerika nebola výnimkou.

Rovnako ako k rope sa môžeme postaviť k rôznym ukradnutým artefaktom. Mizli po celom svete a postupne sa zjavovali v európskych múzeách. Doteraz prebiehajú rôzne právne konania o navrátenie artefaktov do ich pôvodných krajín. Mám skôr pocit, že toto bude do-nekonečna-sa-naťahujúce konanie. Ale aj malý úspech je úspech.

Treba priznať, že zatiaľ to bol pre mňa najlepší Tintinov príbeh. Mal všetko, čo mal mať. Je krásne vidno, ako sa autorov štýl mení a vyvíja. Je krásne sledovať túto premenu.

Podivný prípad na upršané dni

Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda je krásnym spestrením upršaného dňa. Rozhodne však potom nechoďte von po tme. Spochybníte každý tieň. Príbeh je dosť gotický a samotný svet viktoriánskeho Anglicka nepomáha, aby sme príbeh začali vnímať pozitívnejšie. Avšak budete čítať ďalej, lebo chcete vedieť pravdu. Chcete vedieť rozuzlenie. A zistíte, že je to naozaj podivný prípad.

O čom kniha je?

Príbeh doktora Jekylla a pána Hyda pozná asi každý. Avšak je pravda, že málokto čítal originál. Aj ja som sa k nemu dostala až nedávno. Táto poviedka je naozaj krátka. Príbeh začína u pána Uttersona, ktorý práve pozerá poslednú vôľu doktora Jekylla. Tohto klasického právnika zaujal nečakaný fakt – ak doktor Jekyll umrie, všetko odkazuje pánovi Hydovi. Kto to je?

Po nejakom čase pán Utterson narazí na záhadného Hyda a nemá z neho dobrý pocit. Podozrieva ho, že prinútil doktora Jekylla napísať závet tak, ako ho napísal. Avšak po rozhovore s doktorom usúdil, že to tak nie je. Ale stále mu vŕta hlavou, kto v skutočnosti je tento chránenec takej prominentnej osobnosti. Po nejakom čase tento fakt vyšumí z hlavy pána Uttersona až do jedného neskorého večera.

Viac vám neprezradím, aby ste mali aspoň nejaké prekvapenie, keď to budete čítať. Musím uznať, že to, že som premisu príbehu poznala mu značne uškodilo. Preto vám neprezradím úplný záver príbehu, nech pocítite aspoň trochu napätia.

Prečo je dobré si knihu „Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda“ prečítať?

Je to klasika. Som veľký zástanca všeobecného prehľadu a táto poviedka rozhodne patrí medzi must-reads. Trohu viktoriánskej gotiky ešte nikomu neublížilo. Rozhodne je to rozdiel oproti Búrlivým výšinám, či Jane Eyrovej. Toto je trochu napínavejšie a temnejšie. A vedecké experimenty pridávajú na stupňovaní príbehu.

Poviedka mi príde ako nadčasové dielo. Viem, že sa to v súvislosti s klasickými dielami používa často, ale rozhodne to bolo niečo nové. Frankenstein od Mary Shelly bol vydaný o nejakých 70 rokov skôr, ale predsa len to bol v prvom rade román o láske. Tu sa o tom nedá hovoriť. Maximálne tak o narcizme. Stevenson ukázal svetu skôr tú temnejšiu stránku osobnosti.

A čo ma prekvapilo asi najviac je, že vedľajšie postavy tu nadobudli úplne iný význam. Všetci dopredu poznáme doktora Jekylla a pána Hyda. Ale už málokto pozná pána Uttersona, či Poola. Bez nich by poviedka nedokázala nabrať taký spád. A preto si myslím, že skôr sú hlavnými postavami oni. Rozhodne o nich vieme viac, ako tých dvoch hlavných protagonistoch.

Rozhodne osporúčam prečítať. Je to kratučké, zvládnete to za jeden upršaný večer. Budete príjemné prekvapení, ako je príbeh vystavaný. Dokoca miestami začnete spochybňovať, čo o príbehu viete. Bol toľkokrát sfilmovaný a prerobený, že budete o všetkom pochybovať.

Prešla popri mne a ja som spomínala

Prešla popri mne. Teda ja som skôr prešla okolo nej. Bola to kniha, ktorá ma očarila no prvý pohľad (a že vraj obaly nepredávajú). A keď som ju dočítala, vedela som, že to bola správna voľba. Kniha má so mnou veľa spoločného. Zaspomínala som si na písanie bakalárky aj diplomovky. Prekliati básnici sú moja srdcovka. A Baudelaire je rozhodne na čele. Prvýkrát som však básne čítala v slovenčine. A musím priznať, že nie som ani trochu sklamaná.

O čom kniha je?

Kniha má výber najkrajších Baudelairových básní z rôznych zbierok. Nachádzajú sa tam ja básne, ktoré boli nejakú dobu zakázané a verte mi, že sú to jedny z tých najkrajších. Slovenský preklad je rovnako nádherný a tiež krásny je aj doslov od prekladateľa týchto básní, Ľubomíra Feldeka. No a v neposlednom rade básne dopĺňajú krásne ilustrácie. Tie vyžarujú život rovnako ako slová na stranách tejto knihy.

Prečo je dobré si knihu „Tej, čo prešla popri mne“ prečítať?

Úplne prvý dôvod, ktorý mi napadne, sa môže zdať trochu nelogický, ale je to doslov Ľubomíra Feldeka. Na Slovensku toto meno pozná asi každý, no neviem, či úplne všetci vedia, čo si pod ním predstaviť. Pán Feldek v doslove odhalí niečo zo svojho súkromného života a minulosti, čo vás možno prekvapí. No mňa ten doslov veľmi zaujal. Najmä to, ako úzko je jeho život spätý s Baudelairovými básňami.

Ďalší dôvod sú samozrejme samotné básne. Vo francúzskom jazyku sú básne nádherné, plné života, emócií, pocitov. Dokážete precítiť každú jednu chvíľu spolu s autorom. A treba podotknúť, že aj preklad má obrovské kvality. Naozaj sa s originálom môže rovnať, preto je to skvelá kniha aj pre čitateľov ktorí sa francúzštinu nikdy neučili. Mne sa úplne najviac páčili básne „Albatros (L’Albatros)“ a „Klenoty (Les Bijoux)“.

Samotný Baudelairov život stojí za zmienku, pretože nebol to ani tradičný život zbohatlíckeho syna ani typický život zhýralého básnika. Čo sú dve prvé veci, ktoré by ste si mohli myslieť. Verím, že v tom bolo ešte viac než sa zdá. Predsa len geniálne mysle si často vyžiadajú nejaké tie obete. A tá Baudelairova nebola výnimkou. Rozhodne si stojím za tým, že bol výnimočným básnikom.

A samozrejme tie ilustrácie. Postavy sú krásne a chcem si ich prezerať stále zas a zas. Ženy na obrázkoch prežívajú tie emócie z básní. Vy budete mať pocit, že stojíte hneď vedľa nich a môžete sa s nimi rozprávať. Knihu naozaj odporúčam. Niekoho môže trochu odradiť cena, ale stojí za každý cent a ešte aj za viac.

Tintin v Šanghaji

Tintin v Šanghaji opäť rieši zločin. Investigatívny reportér príde na gang pašerákov ópia a tak vyrieši aj svoje predošlé prípady z Indie a Egypta. A samozrejme nemôžeme zabudnúť ani na Tintinoveho verného spoločíka. Milou nasledoval svojho pána aj do Šanghaja a neraz hp vytiahol z problémov.

O čom kniha je?

Tintin pokračuje vo svojom dobrodružstve a z Indie prichádza do Šanghaja. Mladý reportér sa zamotá do mnohých problémov. Pašovanie ópia, čínsko-japonský konflikt, unesený profesor, pobyt vo väzení. Rozhodne to bol rušný pobyt. Veľa toho vyzradiť nechcem, keďže komiks sám o sebe je kratučký.

Prečo je dobré si knihu „Modrý lotos“ prečítať? TINTIN V ŠaNGHAJI VYRIEšI ĎALŠÍ ZLOČIN

Táto konkrétna časť uzatvára trilógiu z Egyptu, Indie a Šanghaja. Je to vlastne jeden veľký príbeh rozkúskovaný do troch príbehov. Prezradím vám, že tam nastane aj malý zvrat. A treba povedať, že je to jedna z najzaujímavejších častí, ktoré som doteraz čítala. Je tam akcia a prekvapenie.

Tiež sa dozvieme niečo o čínskej kultúre. Potúlame sa uličkami Šanghaju a zavítame do Modrého lotosa. To je podnik, kde sa ľudia chodili zdrogovať ópiom. Nie že by som o tom nevedela, ale stále to prekvapí. Vtedy sa mi hlavou začnú premávať básne od Baudelaira, Rimbauda a Verlaina.

Možno neviem podať veľa dôvodov, prečo si túto časť Tintinových dobrodružstiev prečítať, ale ak už raz začnete, je zaujímavé sledovať ten vývoj. Vyvíja sa text, obsah príbehu, ale aj kresby. Rozhodne je to ľahšie čítanie na jeden večer, tak keď už nebudete vedieť čo s časom, toto je jedna z možností.