„To, čo máš okolo krku“ je krásnou a silnou zbierkou poviedok. Okrem toho, že sa ľahko číta (naozaj, akoby ste sa ponad text vznášali), veľa nás na/poučí a nenechá nás chladnými. Ale tak je to vždy s Chimamandou Ngozi Adichie, všakže. Tak talentovaných spisovateľov nie je na svete veľa. Preto jej fandím a dúfam, že nám Absynt prinesie viac jej tvorby.
O čom kniha je?
Kniha je zbierkou poviedok renomovanej autorky Chimamandy Ngozi Adichie. Káždá z poviedok rozpráva iný príbeh. Každá je iná, výnimočná. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že autorka sa sústreďuje na problémy nigeríjčanov. Avšak bližším pozorovaním zistíte, že nie sú to problémy typické pre Nigériu, ale tieto problémy prežíva väčšina z nás.
Možno presne to je autorkin zámer – priblížiť nám svet ľudí žijúcich v Nigérii äprípadne tých, ktorí z nej odišli), aby se zistili, že to nie sú oni a my. Ale stále sme to len my. Všetci zažívame straty blízskych, prvé lásky, nešťastné manželstvá, deti, ktorým by sme zniesli modré z neba. Je len na nás čitatteľoch, aby sme si tam našli ten svoj kúsok seba.
Prečo je dobré si knihu „To, čo máš okolo krku“ prečítať?
Už len názov nám veľa napovedá. A ten kto pozná autorku vie, že nepôjde o náhrdelník. Veľa z nás zažilo ten stiesňujúci pocit, ktorý nám stláča hrdlo, máme pocit, že sa dusíme. Čo je však u každého odlišné, je to, čo tento pocit vyvolalo. Zápasíme so svojimi démonami a snažíme sa im nepoddať. Avšak niekedy nás znezdajky zložia a my sa začíname dusiť. Tento pocit autorka nádherne opísala v poviedke s rovnakým názvom, ako je titul knihy. Zimomriavky zuručené!
Tiež sa veľa venuje vzťahom. Vzťah dieťaťa a rodičov, medzi manželom a manželkou, zmena týchto vzťahov a dynamiky medzi nimi v priebehu rokov. toto všetko tu nájdeme. Samozrejme témy ako dedičstvo, nevera, emigrácia, rodinná tragédia, svadba hrajú kľúčovú úlohu v posúvaní hraníc každého vzťahu. Avšak riešenie problémov je vždy v rukách tých, ktorých sa to najviac dotýka. Niekto sa rozhodne podľa rodinnej tradície, niekto sa vzbúri. A dôsledky sú vždy prekvapujúce.
Zložitá je tiež téma „belošského“ pohľadu na Afriku ako takú. Krásne to zobrazuje poviedka „Jumping Monkey Hill“. V poviedke ide o literárny workshop, ktorý usporiadali jeden európsky profesor so svojou manželkou. Každý z účastníkov mal napísať krátku poviedku, ktorú potom všetci čítali a navzájom si dávali tipy, rady, kritiku. Problém bol v tom, že ak v poviedke nebola nejakým spôsobom zakomponovaná vojna alebo kolonizácia, tak ju profesor odsúdil. Nezaujímalo ho, že rovnaké existenčné problémy, aké prežívajú ľudia v Európe a USA, prežívajú aj ľudia v Afrike.
A tu to nekončí …
A možno najsilnejšou témou je návrat ku koreňom. Autorka v jednej z poviedok (Zanovitá historička) stručne opisuje kolonizáciu Nigérie a aký to malo dopad na obyvateľov, najmä na malé deti, ktoré od útleho detstva navštevovali školy, ktoré viedli cirkevní predstavitelia. Veľa z týchto detí sa zrieklo svojich rodinných/ kmeňových tradícií a povinností až do takej miery, že to odsudzovali aj u svojich vlastných rodičov. Až niekoľko generácii potom sa deti znovu snažili vrátiť ku svojim koreňom. Avšak mnohé z ich tradícií už zanikli.
Možno ste už postrehli, že to nie je len taká oddychovka. Ale to by sme predsa od autorky ani nechceli. Knihu odporúčam všetkými desiatimi. Zas mi to o trochu viac otvorilo oči. A to som nespomenula ani témy ako feminizmus, rasizmus, kulty, duchovia, etnické nepokoje, politické problémy, … Takže hor sa do čítania! Za mňa je to momentálne kniha roka!
Published by