Tintin v Kongu ma prekvapil, zarazil, trochu znechutil. Ale ani život nebýva vždy ružový a narazíme na problémy. Dôležité je vždy porozmýšľať nad kontextom – v tomto prípade najmä dobovom. Keby sa príbeh mal odohrávať dnes, ani by nevyšiel. Žiadny vydavateľ by si to nevzal na triko, keďže príbeh bol barbarský a kresby dosť rasistické. Ale v tej dobe (rok 1930) to bolo bežné. Takže ak si chcete precvičiť kritické myslenie, len do toho.
O čom kniha je?
Tintin sa tentokrát dostáva do Konga, aby urobil reportáž o tejto krajine a jej obyvateľoch. Cestoval vlakom a loďou, kde sa jeho psiemu priateľovi stávali veľmi zvláštne a nepríjemné veci. Nakoniec však úspešne dorazili do Konga, kde ich uvítali ako kráľov. Aj v tak vzdialenej krajine boli Tintinove dobrodružstvá známe.
Tintin chcel zažiť, to čo sa obyčajne v Kongu robievalo – lov na leva, slona, nejaké zábery ostatných zvierat, stretnúť sa s niektorým z kmeňov. V podstate zažil všetko z toho, len nie v takej forme ako si želal. Najmä im bol stále v pätách jeden muž, ktorý nechcel, aby sa Tintin viac vrátil domov.
Prečo je dobré si knihu „Tintin v Kongu“ prečítať?
Zatiaľ je to len druhá kniha zo série Tintinových dobrodružstiev, ktorú som prečítala. Avšak musím povedať, že sa mi páčila najmenej. Mám k nej obrovské výhrady, ale stále si hovorím, že musím myslieť na vtedajší kontext. Tento diel Hergé napísal v roku 1930, takže kolonizácia bola v obrovskom prúde. Preto vôbec nebolo čudné, že tohto reportéra poznali aj v Kongu.
No najväčšiu výhradu, ktorú mám je zabíjanie zvierat pre radosť, prípadne pre zisk. Tintin šiel na lov slona, aby si domov priniesol kly, z opice stiahol kožuch, „omylom“ zabil 15 antilop a mohli by sme takto pokračovať. Je to hrozne barbarské, ale treba sa pozrieť aj na to, že v tom čase to bolo bežné. Bohatší ľudia z Európy chodili do Afriky zabíjať exotické zvieratá pre potešenie, pre ten adrenalín z lovu.
Knihu je dobré si prečítať, aby ste si vycibrili kritické myslenie. To neznamená, že ideme dielo kritizovať od hora dole. Znamená to, že síce sú tam veci, ktoré sa nám nepáčia, no uvedomujeme si kontext tej doby a rozmýšľame, či tieto veci boli v tej dobe bežné a považované za úplne normálne a v poriadku. V tomto prípade to tak bolo. Avšak knihu by som stále neodporúčala na čítanie deťom. Príbeh a vyššie spomínané udalosti Hergé popísal/ nakreslil dosť agresívne a realisticky.
Takže po dlhšom čase som narazila na knihu, z ktorej som bola sklamaná a trochu vydesená. Ale aj také treba prečítať. O to viac si budem vážiť tie dobré a krásne knihy.
Published by