Človek by si myslel, že tie časy sú už za nami. Že ľudia sa poučili a nechcú, aby sa história opakovala a zmena je za dverami. No skôr sa ukazuje, že žijeme v akomsi začarovanom kruhu a prežívame stále to isté dookola, len s inými politickými lídrami.
Fašizmus od Jakuba Drábika ma prinútila urobiť to, čo neznášam najviac – podčiarkovanie v knihách a ohýbanie rohov strán! Tento slovenský autor poukázal na mnoho faktov, ktoré mi unikali aj keď som ich mala priamo pred sebou. A preto som si ich chcela všetky nejako vyznačiť až som sa dostala k ohýbaniu rohov.
Čím je táto publikácia výnimočná?
Jakub Drábik spracoval tému fašizmu naozaj do detailu. Vo svojej publikácii prešiel rôznymi definíciami, históriou, vývojom, ideológiou fašizmu, ale aj čo fašizmus inšpirovalo a koho inšpiroval sám fašizmus.
Okrem svetových dejín sa Jakub Drábik zaoberá podrobne aj tými slovenskými. A tu zrazu prídete na to, že asi nie je ešte všetkému koniec a fašizmus sa stáva súčasťou prítomnosti a nie je to len uzavretá kapitola našich dejín.
Len taká poznámka na okraj: Ak vás problematika fašizmu naozaj zaujíma a chcete vedieť ešte viac, autor v knihe venoval niekoľko strán práve odkazom na rôzne iné publikácie venujúce sa tejto téme.
Prečo ma Fašizmus Jakuba Drábika zaujal?
Pretože som nemohla pokojne spávať nejakú tú dobu. Túto knihu som začala čítať tesne pred parlamentnými voľbami v roku 2020 a malo to svoj účinok. Kládla som si veľmi veľa otázok a rovnako som sledovala naše politické strany v porovnaní s tým, čo som čítala. Prišla som na to, že veľa našich politických strán používa rétoriku fašizmu a myslím, že to nie je dobré znamenie.
Uvediem len zopár príkladov, ktoré sa dajú aplikovať na dnešné Slovensko. Spojenectvo fašistov s časťou vládnucej elity, aby získali moc. Áno, videli sme, čo sa stalo po našich voľbách. Jedna zo strán, ktoré sú v našej politike už dlhé roky sa neváhala spojiť s fašistami aj keď pred voľbami tvrdili presný opak.
Fašisti napádajú všetky triedy a ideológie. A treba dodať, že nielen ústne. Vždy sa priklonia na tú stranu, ktorá im momentálne vyhovuje.
Fašizmus sľubuje odstránenie nerovností v spoločnosti, čím chcú dokázať, že „len to je skutočná demokracia“. A síce nikdy sme nepočuli ako to chcú urobiť.
Fašisti chcú riešiť všetky problémy znovuzrodením národa. Všade vztyčujú vlajku, pri každej príležitosti spievajú hymnu, ale vôbec im pritom nevadí, keď si historické udalosti trochu pokrivia.
Niektoré časti kultúry sú fašistami považované za „choré“. Ide napríklad o divadlo, hudbu, literatúru, a mnoho iných. Ak kultúra nezobrazuje to, čo oni považujú za správne, tak je to okamžite zlé a kazí to spoločnosť.
Aj toto sa u nás deje …
Kombinovanie viacerých (často protichodných) myšlienok z programov svojich oponentov je pre fašizmus typické. Potrebujú získať veľa voličov, tak sa snažia obsiahnuť čo najväčšiu časť populácie. Preto kresťanom nasľubujú zachovávanie kresťanských hodnôt, dôchodcom vyššie dôchodky, xenofóbom boj s imigrantmi, ale nikdy neudajú spôsoby, ako to chcú urobiť.
Fašizmus je založený na emóciách, nezaujímajú ho rozumné argumenty či pravda. Preto často používa konšpiračné teórie, aby docielili čo potrebujú. Radšej budú mať nahnevaný ľud, ako vzdelaný ľud. Tu nastáva otázka, čo by s nahnevaným ľudom robili, keby sa k moci naozaj dostali.
Fašizmus potrebuje krízu aby prežil, preto sa organizujú rôzne protesty a pochody, ktoré k ničomu nevedú, lebo tí ľudia ani len nevedia prečo sú tam. Fašisti využívajú dav, aby im predostreli svoje myšlienky a vôbec nehľadia na to, či to čo im hovoria má logiku, alebo je pravdivé.
Možno základným míľnikom pre mňa bol fakt, že fašizmus je založený aj na rasizme – a nejde tu len o biologický rasizmus, ale aj o kultúrny. Áno, všetci vieme, čo sa dialo v Nemecku a potom aj ďalej vo svete. No nikdy som si neuvedomila, že je to jeden zo základných pilierov fašizmu (vždy som si myslela, že fašizmus môže existovať aj bez rasizmu). Z toho vyplýva otázka, prečo sa ľudia stávajú rasisti. Prečo ľudia tak nenávidia to, čo je iné, odlišné od toho čo poznajú? Čoho sa boja? Veď všetkým veľkým objavom musela predchádzať zmena.
Je zmena dôležitá?
Vyjsť z komfortnej zóny je ťažké pre každého, no zmena je potrebná, aby sme sa ďalej vyvíjali. Ale tiež je potrebné nepodliehať nátlaku davu. Zmena nutne neznamená, že iba jedna cesta je správna. Hlavne si nedajme vziať slobodu! Každý fašistický režim sa snažil vládnuť nátlakom a násilím. Preto to nie je cesta k zachovaniu slobody jednotlivca.
Takže keď som prečítala túto knihu, zistila som, že Slovensko potrebuje zmenu. Či sa mu to podarí alebo nie závisí od každého z nás. Teraz žijeme v čase strachu, krízy. To je niečo, čo fašisti potrebujú, aby sa dostali k moci úplne. Preto by sme sa mali mať na pozore a nedovoliť to. Nepodliehať panike a rešpektovať vládne rozhodnutia je teraz kľúčové. Veď aj v gréckej mytológie sa z chaosu nezrodilo nič dobré.
Aj toto je zmena
Možno sa nám to úplne nepáči, ale treba si uvedomiť, že sa nedá vyhovieť úplne každému jednotlivcovi. Preto sa musia robiť kompromisy a na to tu máme politikov, ktorí to za nás rozhodnú. Tiež vo voľbách ukazujeme komu veríme a komu nie. Každý jeden politik má svojich voličov, ktorí do neho vkladajú nádej a dôveru a je len na ňom, či svojich voličov sklame alebo nie.
Preto neznášam keď všetci začnú všetko kritizovať. Vtedy mám iba jednu radu – choď do politiky a ukáž nám ako sa to má teda robiť. Kritizovať vieme všetci, ale urobiť nejaký čin, ktorý by naozaj Slovensku pomohol, to dokáže málokto.
Ja ako večný a zanietený idealista verím, že všetko má svoj dôvod a že bude lepšie. Musí byť, inak to nejde. Tiež verím, že nádej umiera posledná. Takže zmena čakáme ťa. A fašizmus so sebou neber, ten tu nechceme. A tiež verím, že keby zaradili Fašizmus od Jakuba Drábika do povinných osnov, žiaci by možno začali rozmýšľať inak a ako prvovoliči by nevolili tak ako naposledy.
Published by