Sklenený zvon nemá žiadne tajomstvá. Veď je predsa sklenený, alebo? Ale zdanie niekedy môže klamať a ako sa hovorí, pod svetlom býva najväčšia tma. Navonok ukazujeme iba určité naše emócie a pocity, väčšinou to delíme podľa toho, s kým sa práve nachádzame. Avšak úplnú podstatu konkrétneho človeka, vie len on sám. a presne to skrýva sklenený zvon.
O čom kniha je?
Román rozpráva príbeh dospievajúcej Esther. Ona je veľmi šikovná, dokáže sa naučiť čokoľvek a veľmi by sa chcela stať spisovateľkou. V lete pred posledným ročníkom ide na stáž do New Yorku do jedného z mnohých vydavateľstiev. Tam sleduje prácu vydavateľstva zblízka, chodí na rôzne stretnutia so spisovateľmi, vydavateľstvo im pripravuje rôzne druhy večierkov. No Esther to až tak veľmi nezaujíma, respektíve stráca záujem o všetko.
Keď sa vráti domov zistí, že ju nevzali na letnú školu pre spisovateľov a odmieta ísť na iný kurz. Nemôže spávať, cíti sa hrozne, nechce robiť nič. Matka ju vezme k lekárke, ktorá im však odporučí návštevu psychológa. Ten po pár sedeniach s Esther usúdi, že by mala prísť do jeho súkromnej nemocnice na elektrošoky. Esther má z toho hrozný zážitok a už sa tam nikdy viac nechce vrátiť a považuje lekára za sadistu. Avšak Esther chce zomrieť oveľa viac než predtým …
Prečo je dobré si knihu „Sklenený zvon“ prečítať?
Sylvia Plath bola americkou poetkou a za svoj život napísala len jediný román, a to práve „Sklenený zvon“. A stálo to za to. Autorka čerpala hlavne zo svojho vlastného života a myslím, že sa trafila do generácie dospievajúcich ľudí nie len v tom čase (polovica 20. storočia), ale aj tá istá generácia dnes má podobné pocity. Pocit, že nič nedokážu, že nič nezmôžu, že v ničom nie sú dobrí, že nikto nie je pre nich dosť dobrý.
Tento príbeh tiež otvára dvere psychologickej pomoci. Ešte aj dnes má návšteva psychológa na Slovensku negatívnu konotáciu. Ale nie len ľudia s veľmi vážnymi diagnózami (napr. schizofrénia, ťažká depresia, bipolárna porucha, atď.) potrebujú návštevu tohto druhu lekára. Aj ľudia, ktorí majú úzkosti, alebo nezvládajú stres, alebo mávajúci záchvaty paniky – títo všetci by len benefitovali z takej návštevy. Navyše, ak tieto prvotné štádiá zostanú neliečené, alebo nepodchytené, môže to viesť aj k vážnejším stavom. Nie všetko sa dá vyriešiť pri pohári (či fľaši) vína alebo luxusnou dovolenkou.
Tiež sa mi páči symbol skleneného zvona. Esther popisuje jej stav akoby sa ocitla pod skleneným zvonom a ten ju ťaží a nedokáže ho zdvihnúť alebo rozbiť. Všetok ten tlak, tie potlačované emócie sú pod tým zvonom a nedokáže ich dostať von, až ju to privádza k jedinému riešeniu – jej vlastnej smrti. Nedokáže si predstaviť, že by jej niekto dokázal pomôcť a ani sa o svojich pocitoch nechce nikomu zdôveriť. A zvon ju stále ťaží a je ťažší a ťažší.
Na záver
Niekedy je veľmi ťažké rozprávať o svojich emóciách a pocitom a už vôbec o nich nechceme hovoriť s blízkymi, lebo čo ak si pomyslia, že nám šibe. Ale presne pre takéto prípady sú tu psychológovia, majú určitý odstup od našich vlastných životoch, pozerajú na situáciu nestranne. A ak sa ešte na psychológa necítite, sú tu rôzne linky dôvery, kde je anonymita zachovaná.
Published by