Na dne sa človek neocitne zo dňa na deň. Má to nejaký priebeh a tie náznaky tam sú. Len ich treba sledovať. Rozumiem však aj tomu, že niekedy ich človek nevidí. Má toľko iných podnetov a problémov, že si to neuvedomí, až kým nie je príliš neskoro. A rozhodne verím aj tomu, že nie vždy si človek za to môže sám. Len nepekné slovo vám môže ublížiť neskutočným spôsobom.
Všimla som si tiež, že ľudia radi ponúkajú pomoc, ale nepomáhajú radi. Pomocnú ruku ponúknu skôr zo slušnosti, ale stále dúfajú, že pomoc ľudia nepotrebujú. A ak ju aj niekto príjme, tak si to nezabudnú vybrať aj s úrokmi. Preto ľudia, ktorí sú na dne často pomoc odmietnu a snažia sa pomôcť si sami. Alebo rezignujú.
O čom kniha je?
Kniha je písaná esejistickým štýlom. Autor uvažuje o chudobe a jej príčinách a následkoch. Zároveň nám rozpráva, ako trávil nejaký čas v Paríži ako učiteľ angličtiny a aby mohol písať. Len nebolo to také ideálne ako si na začiatku predstavoval. Po nejakom čase mu peniaze začali dochádzať, študenti ubúdať a nemohol si nájsť prácu. Keď sa dostal do hotela ako umývač riadu, zistil, že to nie je veľmi jednoduchá práca.
Rozhodol sa odísť späť do Londýna. Na cestu si musel požičať peniaze od priateľa. A po príchode do Anglicka to tiež nebolo med lízať. Bez práce, bez domova, bez peňazí. Začal prespávať v rôznych útulniach po meste, kde spoznával ľudí s podobným, alebo aj horším osudom.
Prečo je dobré si knihu „Na dne v Paríži a Londýne“ prečítať?
Každý z nás sa minimálne raz v živote ocitne na dne. Alebo aspoň má ten pocit, že na dne je. Nemusí to byť nutne len to finančné dno, aj keď to si všimneme asi najrýchlejšie. Ide aj o ten pocit, kedy neviete čo ďalej, kam sa uberať. Napríklad skončíte školu a začnete rozmýšľať čo teraz? Čo mám robiť? Čo chcem robiť? Chcem zostať tu alebo ísť do iného mesta? Zahraničia? Chcem robiť to, čo som celé tie roky študovala? Ťahá ma to inde? Som po rokoch unavená z práce, ktorú robím a chcem sa pohnúť ďalej. Ale kam?
Tieto otázky nás nútia premýšľať, niekedy až príliš. Vtedy prichádzajú tie otupné pocity a podceňovanie sa. Každý sa vám zdá lepší, rozhodnejší, že má život vo svojich rukách. Ale verte mi, každý jeden z tých ľudí bol tam, kde sa práve nachádzate vy. Verím, že všetci sme našli odpovede a pohli sme sa ďalej. Treba si uvedomiť, že to nepôjde naraz a okamžite. Ide to malými krôčikmi, ale predsa.
No ale čo tá finančná chudoba, čo robiť vtedy? Rozhodne sa nevzdávať. Aj keď v knihe to už nie je, ale ani George Orwell sa nevzdal a vytiahol sa z chudoby. Chce to veľa motivácie a vnútornej sily. Avšak stojí to za to. Nemajte veľké oči, nie každý sa stane tak slávnym ako práve on, ale aj malý posun treba považovať za úspech. Berte to tak, že keď sa ocitnete na dne, musíte sa z neho aj odraziť.
Published by