Jack Kerouac je jeden z mojich najobľúbenejších autorov a Na ceste jedna z najobľúbenejších kníh. Mám rada jeho štýl, dokonca sa dokážem vcítiť do mnohých z pocitov v jeho dielach. Ako človek mi až tak veľmi nesedí, čítala som pár rozhovorov s ním a asi by sme neboli kamoši. Jeho vyjadrovanie stráca ducha. Vie veľa rozprávať o rôznych dielach a autoroch, ale chýba mu úcta k druhým. A to ja moc nemusím.
Ale jeho diela sú naozaj majstrovské kúsky. Ak sa dá o niekom povedať, že sa narodil pre danú prácu, tak Kerouac sa narodil, aby písal. Myslím, že napísané dielo bez revízie nám ukazuje autorovu dušu a myseľ. A voľné asociácie dokonale dotvárajú podstatu spisovateľa. Na ceste je krásny príklad tejto teórie. Dozviete sa o autorovi aj to, čo nechcel, aby ste vedeli. Alebo možno práve chcel?
O čom kniha je?
Úplne najkratší obsah, aký môžem ponúknuť je, že kniha rozpráva príbeh dvoch kamarátov, Sala Paradisa a Neala Cassadyho, a ich cesty naprieč Amerikou. Je to ale asi aj jediná možnosť, ako nespoilovať celý príbeh. Samozrejme počas cesty sa udejú rôzne veci, hľadajú samých seba a ich miesto v spoločnosti. Avšak, ak čitateľ čaká obrovský zvrat alebo vyvrcholenie príbehu, tak bude sklamaný.
To však neznamená, že kniha nestojí za prečítanie. Je to naozaj veľmi dobré dielo a pozorného čitateľa odmení. Čo vás však zaujme ako prvé, je forma diela. Kniha je netradičná, iná. Bez odsekov, s minimálnym počtom bodiek, čiarok a inej interpunkcie. Pre niektorých to možno bude trápenie navigovať sa v texte, ale myslím, že v tomto prípade forma naozaj dopĺňa obsah knihy.
Prečo je dobré si knihu „Na ceste“ prečítať?
Knihu som nečítala prvýkrát a som si istá, že ani posledný. Zakaždým v nej objavím niečo nové. Čítanie a vnímanie prečítaného je veľmi osobná vec a naštudovanie si obsahu z nejakého referátu nestačí, aby na nás akákoľvek kniha urobila dojem. Príbeh treba prežiť. V tomto konkrétnom prípade sa vydáme na cestu naprieč USA. Okrem toho, že si takto môžete osviežiť svoje poznatky z geografie (ale nebojte, nie moc), tak prežívame rôzne osobné krízy s hrdinami príbehu.
Sal a Neal cestujú krajinou z jednej strany, druhej a potom zas. Zdá sa vám, že ich cesta nekončí ani po prečítaní knihy. A myslím, že to tak má byť. Môj pocit z dočítania bol, že je tam ešte niečo nedopovedané. Tak ako ich cesta nemala žiaden vrchol, tak ani príbeh nenabral na rýchlosti a vyvrcholení. A preto po dočítaní, stále čakáte, že sa ešte niečo stane.
A možno to tak aj má byť. Možno nie všetko v našom živote musí smerovať k nejakému vrcholu, alebo konkrétnemu cieľu. Možno práve tá cesta je cieľ. Veď koľko z nás je na ceste niečo zmeniť, urobiť inak, absolvovať to či ono. A možno nenájdeme úplnú radosť, keď to dokončíme, no rozhodne budeme radi, že sme to skúsili, že sme do toho šli.
Published by