Absyntovky sú mojou srdcovkou už dlhšiu dobu. Najradšej objavujem tie, o ktorých sa tak veľmi nehovorí, alebo si nenašli také široké publikum čitateľov. Ale za každým je to skvost. Kniha „Pre jednu a sto piesní“ si našla miesto u mňa na poličke a rovnako aj v mojom srdci. Nie len že je to skvelá kniha, dokonca sa dozviete niečo o Číne a jej nie tak dávnej minulosti.
Už viackrát som si všimla, že knihy z vydavateľstva Absynt mi prehlbujú znalosti histórie, geografie, kultúry, či náboženstiev. A autor, Liao I-wu, mi tentokrát ukázal, čo sa stalo na námestí nebeského pokoja v Pekingu v roku 1989. Je to síce udalosť, ktorá by sa mala pokladať za všeobecne známu informáciu, no detaily pozná asi málokto. A veruže sa ich dozviete.
O čom kniha je?
Dalo by sa povedať, že ide o autobiografiu samotného autora, aj keď sám to nerád o nej hovorí. Veľmi rýchlo sa prenesieme cez jeho detstvo a básnické začiatky. Nevenuje im veľkú pozornosť, myslím si, že len potrebuje vysvetliť niektoré súvislosti, aby nám nastávajúce udalosti dávali zmysel. Zastaneme až pri vyššie spomínaj historickej udalosti – teda k masakru na námestí nebeského pokoja. Zastavíme tu preto, lebo ako reakciu na počin vlády Liao I-wu napísal báseň „Masaker“.
A potom už udalosti nasledujú asi ako v akčnom filme. Väzenie, smrť priateľov, strach o rodinu, prepustenie, večné ohliadanie sa ponad rameno a nakoniec až emigrácia. Alebo skôr útek. Tak či onak, nechcem vám prezrádzať detaily, aby ste mali čo čítať. Dodám však len, že nebudete ľutovať, ak si ju kúpite.
Prečo je dobré si knihu „Pre jednu a sto piesní“ prečítať?
V knihe nájdete presne také myšlienky, ktoré máte, keď už si myslíte, že to nezvládate. Že to už nedáte. A potom sa riešenia líšia – niekto zabojuje a ide ďalej, niekto rezignuje a poddá sa a niekto upadne do takej depresie, až si siahne na život. Liao I-wu vám ukáže všetky tieto spôsoby. A podá vám ich z prvej ruky. No vidíte, že žije, že to nevzdal a predsa zabojoval. Že mal za čo bojovať.
Aj keď sa vám to nezdá, vždy je niečo za čo sa oplatí bojovať. Alebo za niekoho. Možno iba potrebujete niekoho, kto vám to pripomenie. Tu nebojoval autor iba sám za seba. Bojoval za slobodu, spravodlivosť, demokraciu. Sú to také ušľachtilé motívy až je to klišé, ale očividne stále za ne treba bojovať. Nie sú samozrejmosťou všade na svete.
Keď sa tak pozerám na situáciu u nás doma, tiež mám pocit, že treba bojovať. Len u nás asi iba za zdravý rozum. Tie ostatné veci máme, aj keď sa to niekedy tak nezdá. Tak teda bojujte. Keď nie pre seba, tak aspoň „Pre jednu a sto piesní“ a to, čo nám dala.
Published by