Snežný leopard sa na mňa usmieval v kníhkupectvách dlhšiu dobu. A ani neviem prečo. Netušila som o čom je, ani som si to nijako nevyhľadávala a predsa som ju napísala do zoznamu Ježiškovi. A ten mi ju priniesol. Dostala som sa k nej na jar minulého roku a prečítala ju na jeden hlt. Chcem tým povedať, že dôvera je pre mňa dôležitá – verím, že si vyberiem dobre.
O čom kniha Snežný leopard je?
Kniha rozpráva o ceste autora (Peter Matthiessen) do Himalájí za účelom spozorovať snežného leoparda (len zopár ľudí na svete ho videlo v jeho prirodzenom prostredí). Počas putovania si však siahol aj na dno vlastných síl a hľadal sám seba. Presnejšie hľadal odpovede na otázky, ktoré ho už dlhšie zožierali. Napríklad zmysel života a smrti. Je dôležité aj poznať prečo sa týmito otázkami zapodieval – jeho žena totižto umrela krátko pred cestou na rakovinu.
Tiež mal dilemu, či táto cesta nie je sebecká. Doma nechal 8-ročného syna, ktorý sa ešte úplne nezmieril s matkinou smrťou a vedel, že dlho doma nebude. Peter Matthiessen je aj budhista, takže celú túto expedíciu považoval aj za niečo duchovné. Meditoval, kde sa dalo, spoznával ľudí, ktorí žili hlboko v horách, odseknutí od civilizácie. Snažil sa nájsť pokoj, ktorý v sebe títo ľudia majú.
Či našiel pokoj, alebo snežného leoparda si musíte prečítať v knihe. Prezrádzať vám to nebudem. Poviem vám len, že túto cestu budete prežívať spolu s autorom. Miestami budete vyčerpaní, miestami plní energie, ktorú vám dobijú výhľady na majestátne hory. A na konci by ste sa určite chceli vydať na podobnú cestu. A dôvera v samého seba vás bude na tejto ceste sprevádzať.
Prečo je dobré si knihu prečítať?
Ja som s knihou začala minulý rok na jar, takže som ňou otvárala karanténne obdobie. Rozhodne je to únik do iného sveta a krajiny. Takže rozhodne odporúčam každému, kto sa cíti doma ako vo väzení. Veď si to povedzme úprimne, už je to takmer rok, čo sme viac-menej doma. Takže taký výlet, aspoň knižný určite stojí za to.
Tiež je vhodná pre ľudí, ktorí hľadajú samých seba. Tá samota v horách vás prinúti zamýšľať sa nad vecami, ktoré vám prídu samozrejmé. Veď keď pozeráme nejaký katastrofický film, kde ľudia uviaznu niekde v horách, na opustenom ostrove, alebo niekde, tak prvé čo urobia po návrate je, že objímu rodinu, alebo urobia to, nad čím už dlhšie premýšľali (napríklad odídu z práce v ktorej nie sú spokojní, rozídu sa s partnerom s ktorým nie sú šťastní, atď.). Takže aj vy by ste sa možno mohli zamyslieť, či to miesto kde sa práve nachádzate je to, kde naozaj chcete byť.
Ja napríklad nemeditujem a ani nie som budhista. Ale viem nájsť svoj vnútorný pokoj. A to je ďalší bod, prečo je dobré si knihu prečítať. Ja keď mám ten nepokoj v sebe, uvarím si čaj a premýšľam prečo sa tak cítim. To premýšľanie mi veľmi pomáha nájsť riešenie, ktoré je správne, teda minimálne z môjho uhla pohľadu. Vnútorný pokoj je dôležitý nie len pre duševné zdravie, ale aj to fyzické. Mám s tým skúsenosti, takže viem o čom hovorím.
No a určite je vhodná pre všetkých, ktorí milujú hory a turistiku. Je tam popísané všetko, čo my vášniví turisti zažívame. Panika, keď presne nevieme kde sa nachádzame. Nutnosť pevných a istých krokov. To sebavedomie, keď sa zase raz prekonáme a vyjdeme vyššie alebo ďalej ako minule. Ako pri tých nádherných výhľadoch strácame dych. Ako aj napriek všetkej bolesti stále ideme ďalej. To vzrušenie z nebezpečenstva, ktoré nás čaká. Áno, rozhodne je dobré prečítať si to.
Dôvera v samého seba je prvým krokom
Veriť sám sebe je dôležité pri každej činnosti, ktorú vykonávame. Teraz nehovorím o nezdravom sebavedomí, ktoré nás tak nudí a opovrhujeme ním. Hovorím o sebavedomí, že dokážem všetko čo si zaumienim. A nepotrebujem sa tým chváliť.
Takže prvým krokom je dôvera, že to dokážem. Potom už ide všetko ľahšie. Naplánujem si to, zoženiem všetko čo k tomu potrebujem a začnem konkrétnu činnosť vykonávať. Ja som to napríklad mala s týmto blogom. Dlho som premýšľala, či sa pustím do písania blogu. Keď som si povedala, že to dokážem, že dokážem písať o knihách a dokážem stále nové knihy čítať, tak už som nemala prekážku, ktorá by mi stála v ceste. Potom prišlo na rad plánovanie: aký hosting vyberiem, ako sa bude môj blog volať, aké typy článkov chcem písať, ako často chcem vytvárať nové články, koľko chcem do toho investovať, atď. Keď už som mala všetky otázky zodpovedané, nebolo nič jednoduchšie ako ten blog vytvoriť.
Ale ako tú dôveru v samého seba získať? Mne rozhodne pomohlo, že v tej dobe som nemala žiadne iné starosti. Žiadne choroby, žiadne citové vypätie, stabilná práca. Potom som potrebovala podporu niekoho, s kým som všetko mohla predebatovať, zveriť sa mu s obavami. A tým sa stal môj priateľ. Takže naozaj mi nič nebránilo, aby som pokračovala. A tá dôvera prišla.
Áno, vždy budú pochybnosti, či to čo robím, robím dobre. Ale bez toho by sme asi neboli ľudia. Všetky pochybnosti vás nútia posúvať sa ďalej. Ako je to možné? No, keď máte pochybnosti, zo všetkých síl sa snažíte vyhnúť tomu, aby sa naplnili. A tak sa posúvate ďalej. A keď sa vám to podarí, tak zase prehlbujete tú dôveru v samých seba. Len tak ďalej a verte si!
Published by