Román „Deväťdesiattri“ od Victora Huga je skvostom francúzskej literatúry. Je krásnou ukážkou toho, že literatúra dokáže spojiť dejiny, emócie a pôžitok v jednom. Navyše, táto konkrétna kniha vás vyburcuje k akcii. Nenechá vás chladnými a budete chcieť niečo vykonať, niečo dobré a vznešené. Zároveň vás pripraví na všetky možné (a aj nemožné) prekážky, ktoré vás môžu na ceste stretnúť. To sa vo mne potešila časť mysle, ktoré nad všetkým príliš premýšľa. Yes, I am an overthinker!
Budete sa plaviť na mori, prechádzať vidiek po svojich, zavítate do parížskej krčmy (autor to môže nazývať ako chce, ale bola to krčma), bojovať a plakať nad padlými. Toto všetko zažijete popri rôznych názoroch, ako by republika mala vyzerať. Veď každý z nás má vlastný pohľad na vec, vlastnú pravdu. Či je len jedna?
O čom kniha je?
Victor Hugo opisuje udalosti roku 1793, čiže zmeny súvisiace s francúzskou revolúciou. Všetci vieme, že to nešlo úplne hladko a to nám ukázal aj sám autor. Rôzne krviprelievania, rôzne idey ako republiku viesť. Román sa dotýka najmä regiónu Bretónska a jeho obyvateľov. Aj tu bojovali proti sebe šľachtici a obyčajný ľud. Stará generácia proti novej. Monarchia proti republike. Tieto jatky (áno, presne tak by som to nazvala) neobišli ani rodiny, kde sa jej členovia navzájom pozabíjali.
Dej opisuje udalosti najmä okolo 3 mužov – šľachtic Lantenac, jeho prasynovec Gauvain a kňaz Cimourdain. Asi si vieme domyslieť, kto bojoval na ktorej strane. Možno by ste čakali, že nebudeme o nikom inom rozprávať iba o Robespierrovi, ale opak je pravdou. Veľa pozornosti nedostal. Román je veľmi zaujímavo písaný. Okrem všetkých tých hrozných vecí, opisuje aj krásne udalosti – prírodu, záchranu detí, zanietenie matky, lásku k blížnemu.
Prečo je dobré si knihu „Deväťdesiattri“ prečítať?
Vo svetle nedávnych udalostí som čakala, že po prečítaní tejto knihy to bude poriadna depka. Veď to poznáte – Hugo a Balzac nie sú práve veselí páni. Ale ako som len rada, že som sa mýlila a knihu prečítala. Totižto doma mám skrátenú verziu určenú pre žiakov stredných škôl (to je tak keď nakupujete z online antikvariátu). No po prečítaní prvých pár strán som vedela, že potrebujem vedieť viac. Vďaka internetom som našla, čo som hľadala (a tiež sa zo 100 strán stalo 380). A rozhodne to neľutujem!
Hovorí sa, že toto je Hugova najlepšia kniha a musím priznať, že som to cítila. Z románu idú neskutočné emócie, dokážete tam byť priamo s postavami, priamo v deji. Navyše, pozorovať tie zmeny v myslení a správaní ľudí je veľmi osviežujúce. Máte chuť si s nimi zakričať: Vive la révolution! Vive la république! Jednoducho tam chcete byť.
Tiež ma zaujala krásna myšlienka, keď sa Gauvain rozprával s Cimourdainom. Gauvain hovoril o svojej vízii republiky a zmeny (ktorá sa značne líšila od ostatných) a povedal, že revolúcia znamená svornosť a nie teror a že všetky ušľachtilé myšlienky budú zneužité krutými ľuďmi. A to sa ma veľmi dotklo. Už len z toho dôvodu, že presne to sa teraz v našom svete deje. Dobré myšlienky sú zneužité v prospech krutých ľudí. Pravda je prekrútená a po čase už nikto nevie, čo tá pravda vlastne je. Teraz je len na ostatných, ktorú „pravdu“ si vyberú, za čo sú ochotní bojovať.
Published by