Pri všetkých udalostiach tohto roka je ťažké zachovať si pokoj a čistú hlavu. No nestratila som ľudskosť, aj keď sa mi zdá, že ľudia okolo ju už nemajú. Tá nenávisť sa prejavuje viac a viac s každou novou udalosťou, ktorá sa objaví v správach: Covid, vojna, inflácia, LQBT, … Niekedy mám pocit, že ten zoznam nekončí. Že cesta je stratená.
A ľudia sú viac a viac rozhorčení a hnevajú sa na nesprávnych ľudí. Vždy je jednoduchšie stratiť ľudskosť a nebyť nápomocný ako priložiť ruku k niečomu dobrému. Lebo tam treba niečo naozaj urobiť a môže to byť namáhavé a zaväzujúce. No Cesta mi ukázala, že aj v tých najhorších podmienkach si človek dokáže zachovať ľudskosť a empatiu. Len musí chcieť.
O čom kniha je?
Kniha rozpráva príbeh otca a syna, ktorí putujú na juh. Nevieme úplne prečo alebo kam presne idú. Vieme len, že sa stala nejaká katastrofa (pravdepodobne ekologická, ale ani to nie je isté) a život na Zemi vymiera. Počas putovania sa táto dvojica stretáva s rôznymi ľuďmi, zháňajú si jedlo a úkryt na noc. No stále sa dokážu radovať z maličkostí ako je sneh, či vodopád v horách.
Kniha má jednoduché dialógy medzi otcom a synom a vnútorné monológy otca, ktorý nechce nič iné, len aby bol jeho syn v bezpečí. Taktiež si nemôže pomôcť a má aj temné myšlienky – rozmýšľa nad tým, že neprežijú, alebo že spácha samovraždu ak už nebude dostatok jedla. Zaručujem vám, že všetko budete zažívať spolu s touto zaujímavou dvojicou.
Prečo je dobré si knihu „Cesta“ prečítať?
Ku knihe Cesta som sa prvýkrát dostala na vysokej škole, už vtedy ma veľmi bavila. Nikdy som si nemyslela, že by som mohla byť fanúšikom post-apokalyptickej literatúry a predsa som sa k nej chcela vrátiť. Tá emócia z knihy vo mne zostala a chcela som si ju pripomenúť. Vždy ju odporúčam ľuďom, ktorí si chcú prečítať niečo nové z tohto žánru.
Vzťah otcov a synov býva väčšinou komplikovaný. Keď sú synovia malí, považujú otcov za svoje vzory, za svojich hrdinov. No keď prídu do puberty, ten vzťah sa väčšinou otočí o 180° a z otcov sa stávajú úhlavní nepriatelia číslo 1. V knihe sa nedostaneme až do puberty chlapca, dej sa odohráva len pár dní, či týždňov. Ale už tam vidno nejaké náznaky vzdoru.
Chlapec dospieva oveľa rýchlejšie kvôli okolnostiam za akých žijú, aj keď má asi tak 5 – 6 rokov. Chlapec je tvrdohlavý, no veľmi ľudský. Chcel by pomôcť všetkým, ktorých stretnú. Nie neberie ako odpoveď. Je krásne vidieť, že aj v katastrofických podmienkach človek nemusí stratiť ľudskosť a empatiu ak sám nechce. Možno práve v takých podmienkach je človek na správnej ceste k ich nájdeniu.
Published by