Autor Ada v krajine kníh

„V Amerike som nebol, ale viem ako sa tam žije.“ povedal.

Tintin v Amerike opäť raz otvára tému stereotypov. Až vtedy si uvedomíte, že medzi krajinami, a medzi ľuďmi, nie sú až také veľké rozdiely. Pretože tie stereotypy o indiánoch, ktoré mali vo Francúzsku mali aj u nás. A to by si človek povedal, že v Belgicku boli scestovanejší, uvedomelejší ľudia než tu. Tiež sme z tohto stereotypu ešte nevyšli. Stále sme to my, „tí z civilizovanejšieho sveta“, ktorí chceme vzdelávať a poučovať ostatných.

O čom kniha je?

Tintin nás tentoraz zavedie do Ameriky. Miesto, ktoré navštívi je Chicago. Už hneď od začiatku sú tam nejaké peripetie, keďže syndikát gangstrov nechce, aby ich Tintin odhalil, či usvedčil. Ako prvý na to doplatí sám veľký Al Capone.

Po rôznych naháňačkách a skrývačkách s inými gangstrami, Tintin pricvála až na územie jedného z indiánskych kmeňov. Tí už o ňom vedia, keďže jeden z gangstrov ich upozornil, že spolu s Tintinom príde aj obrovská pohroma. No gangster sa prerátal a nepočítal s Tintinovou šikovnosťou.

Prečo je dobré si knihu „Tintin v Amerike“ prečítať?

Opäť raz treba podotknúť, že je to návrat do minulosti. 30. roky 20. storočia boli plné predsudkov, stereotypov a rasizmu. Tentokrát sa tomu chcem vyhnúť, aby som nebola taká negatívna. Ale keď budete veľmi chcieť, nájdete si tam to svoje.

Prvá časť komiksu sa pohybuje najmä vo svete gangstrov, kde nielen Al Capone, ale aj iní gangstri so smiešnymi menami hrajú svoju časť. Je to celkom fajn vidieť ako fungoval svet podsvetia. Aj keď úprimne, nemyslím si, že sa zmenil oveľa. Tie paralely sú dosť očividné.

Druhá časť príbehu sa odohráva na indiánskom území, kde zažije všetky možné klišé a stereotypy o pôvodných obyvateľoch Ameriky. Jedna scéna ma tam obzvlášť zarazila a to, keď Tintin náhodne narazil na ropu a okamžite sa okolo neho zbehli stovky „podnikateľov“ a chceli od neho to miesto kúpiť za tisícky dolárov. To Tintin odmietol s tým, že to predsa nie je jeho území a patrí kmeňu. Na to sa podnikatelia obrátili ku kmeňu a ponúkli im 25 dolárov za to územie a musia sa odsťahovať.

Okrem toho, že je to kruté, smutné a nefér, pripomenulo mi o knihu, ktorú som čítala pár rokov dozadu – Vrahovia mesiaca kvetov. Vrelo odporúčam! Navyše nedávno mal premiéru aj film a verím, že bude tiež veľmi dobrý, lebo príbeh je neskutočný. A ak si predtým prečítate ešte tento komiks, dotvorí vám to úžasný pohľad na svet v tej dobe. A treba povedať, že asi ani dnes by to nebolo inak.

Príroda okolo nás, alebo čo je toto za chrobáka?

Príroda je všadeprítomná, či si to uvedomujeme alebo nie. A v období klimatických zmien je dobré si pripomenúť, čo všetko dokáže, aká je úchvatná a nádherná. Vydajte sa na prechádzku v pamäti a osviežte si svoje poznatky. Možno prídete na to, že v školských laviciach ste dávali oveľa väčší pozor, než si myslíte.

O čom kniha je?

Nature Anatomy je trochu ako encyklopédia. Kniha nie je síce taká detailná, nájdete tam základné poznatky pre bežného človeka. Sama autorka hovorí, že opisovala iba každodenné pozorovania. Kategórie sú naozaj rôzne.

Začíname opisom Zeme, jej točením, zložením, fosíliami, druhmi podnebia. Potom sa presúvame do atmosféry, počasia, k cyklu vody, západom slnka, fázam mesiaca a hviezdnym konšteláciám. Ďalšia kapitola nám prenesie do sveta hmyzu, pavúkov, motýľov a včiel. Potom botanika a jej úplné základy. A celé to zakončíme troma kapitolami zo sveta zvierat – na zemi, vo vzduchu a vo vode.

Všetky informácie dopĺňajú krásne ilustrácie. Sú farebné, nie úplne anatomicky presné, ale majú taký infantilný nádych a o to je táto knižka výnimočnejšia. Samozrejme, kniha je v angličtine, takže by sa mohlo zdať, že nie je pre každého. Ale vďaka ilustráciám a všeobecnému prehľadu nebudete mať problém porozumieť.

Prečo je dobré si knihu O PRÍRODE „Nature Anatomy“ prečítať?

Túto knižku som si kúpila ešte keď som učila anglický jazyk. Povedala som si, že by to mohol byť dobrý materiál pre deti – krásne farebné ilustrácie a veľmi jednoduchý obsah. Navyše príroda je blízka aj deťom, takže rozhodne zaujme. K tomu som sa však už nedostala, ale knižku som mala až doteraz neotvorenú v knižnici (odhadujem asi tak 4 – 5 rokov). Takže pre všetkých učiteľov veľmi odporúčam.

Rovnako mi kniha osviežila moje poznatky. Drvivú väčšinu informácií sme sa naučili už na základnej, či strednej škole. Pomohlo mi to rozpamätať sa aj na iné veci zo sveta prírody, ktoré som pokladala už za dávno zabudnuté. Ale v nejakých tých mozgových „šuplíkoch“ sa to tam nachádzalo. Tým, že je kniha písaná v angličtine som lovila v pamäti slovenské termíny a podarilo sa, zväčša.

Tiež som sa naučila niečo nové. Teda aspoň myslím, že to pre mňa boli nové informácie. Čo mi utkvelo v pamäti je, že západy slnka sú preto také krásne farebné, pretože vzduch je teplejší a nachádza sa v ňom viac častíc ako pri východe slnka. Tiež som sa dozvedela, že dúhy sú v podstate čierno-biele, to len naše oko a svetlo hrajú svoju kúzelnícku show. A mnooooooho iných poznatkov.

Takže či si chcete iba spríjemniť chvíľky krásnou knihou, alebo sa dozvedieť niečo nové, či si osviežiť pamäť, rozhodne odporúčam si túto knižku prečítať. Je určite vhodná aj pre deti, na 100% ich zaujme minimálne svojím vzhľadom.

Orgia, samá orgia

Orgia je ťažká kniha. Je ťažká svojim obsahom. Budú vo vás vrieť emócie, nebudete veriť tomu, čo čítate. A stále budete chcieť čítať ďalej. Rozhodne varujem slabšie povahy, aby sa jej vyhli. Pre nás ostatných odporúčam po dočítaní siahnuť po niečom ľahšom. Napríklad rozprávka, niečo obrázkové.

O čom kniha je?

Tento dokumentárny román rozpráva príbeh počas konca druhej svetovej vojny. Ide o skupinu ľudí, nyilašovcov, ktorí boli tak zapálení pre vodcovu ideu, že v krutosti sa im nik nevyrovnal. Vyžívali sa v mučení Židov a ľudí, ktorí im pomáhali. Do tohoto mučenia patrilo všetko, čo si len dokážete predstaviť – bitky, znásilnenia, zosmiešňovanie, vyhladovanie, zabitie. Podstatné je to, že nyilašovci to nerobili z povinnosti – oni sa v tom vyžívali.

Hlavnou postavou je továrnik Renner, o ktorého sa príbeh opiera. Jeho manželka je polovičná Židovka a preto nepriateľka národa. On je rovnako vinný, keďže si ju vzal. Vzali ich oboch spolu s Rennerovou milenkou. Týždne ich mučili, trýznili. Až napokon dali Rennerovi na výber – pridaj sa k nám alebo zomri. Nie je ťažké si domyslieť, čo si vybral, keďže mal ešte matku a malú dcéru, na ktoré treba myslieť.

Prečo je dobré si knihu „Orgia“ prečítať?

Pri dnešnej situácii je dobré si pripomenúť, čo tu bolo. Nechcem zabudnúť, aké hrôzy sa diali aj u nás. Je to pre mňa akýsi poplašný alarm, ktorý ma varuje, že história sa môže kedykoľvek zopakovať. A dnes je to stále aktuálnejšie. Veľa ľudí už zabudlo, že trpeli, že sa báli, schovávali sa. A prečo vlastne? Lebo niekomu sa nepáčilo vierovyznanie, či rasa, či etnikum, či pohlavie, … a takto by sme mohli pokračovať donekonečna.

Kniha ma tiež prinútila zamyslieť sa nad ľudskou povahou. Naozaj ľudia iba predstierajú svoju dobrotu? Sme vo vnútri všetci zlí a krutí? Dúfam, že nie. Myslím, že zabiť pre prežitie je logicky pochopiteľná vec. Ale mučiť ľudí pre potešenie mi príde veľmi zvrátené.

Freud rozdeľoval ľudské motívy do dvoch skupín – tí, ktorí robia rôzne veci kvôli moci a tí, ktorí robia rôzne veci kvôli sexu. Ja osobne si myslím, že je to všetko iba o moci, aj ten sex. V tejto knihe je to vidieť. Nyilašovci nerobili tieto hrôzy pre sex, aj keď veľmi radi znásilňovali. Chceli svojim obetiam ukázať moc, ktorú majú nad ich osudmi.

Záver autora je veľmi trpký. Píše prečo „Orgiu“ napísal. A dôvod je zrejmý – situácia v Maďarsku sa stále vyostruje, tak ako u nás. Mnoho ľudí sa začína vracať k fašistickým ideám a mnoho ľudí sa chváli, že pochádzajú z línie nyilašovcov. Veď mnoho z nich prežilo aj keď Rusi obsadili Budapešť.

A najsmutnejšie asi je, že všetky informácie z knihy si dokážete vyhľadať. Sú skutočné. A to je asi najhoršie zistenie. Veľmi som dúfala, že to čo čítam, je vymyslené. Nemohlo sa to stať. A predsa …

Tintin v Kongu prekvapil

Tintin v Kongu ma prekvapil, zarazil, trochu znechutil. Ale ani život nebýva vždy ružový a narazíme na problémy. Dôležité je vždy porozmýšľať nad kontextom – v tomto prípade najmä dobovom. Keby sa príbeh mal odohrávať dnes, ani by nevyšiel. Žiadny vydavateľ by si to nevzal na triko, keďže príbeh bol barbarský a kresby dosť rasistické. Ale v tej dobe (rok 1930) to bolo bežné. Takže ak si chcete precvičiť kritické myslenie, len do toho.

O čom kniha je?

Tintin sa tentokrát dostáva do Konga, aby urobil reportáž o tejto krajine a jej obyvateľoch. Cestoval vlakom a loďou, kde sa jeho psiemu priateľovi stávali veľmi zvláštne a nepríjemné veci. Nakoniec však úspešne dorazili do Konga, kde ich uvítali ako kráľov. Aj v tak vzdialenej krajine boli Tintinove dobrodružstvá známe.

Tintin chcel zažiť, to čo sa obyčajne v Kongu robievalo – lov na leva, slona, nejaké zábery ostatných zvierat, stretnúť sa s niektorým z kmeňov. V podstate zažil všetko z toho, len nie v takej forme ako si želal. Najmä im bol stále v pätách jeden muž, ktorý nechcel, aby sa Tintin viac vrátil domov.

Prečo je dobré si knihu „Tintin v Kongu“ prečítať?

Zatiaľ je to len druhá kniha zo série Tintinových dobrodružstiev, ktorú som prečítala. Avšak musím povedať, že sa mi páčila najmenej. Mám k nej obrovské výhrady, ale stále si hovorím, že musím myslieť na vtedajší kontext. Tento diel Hergé napísal v roku 1930, takže kolonizácia bola v obrovskom prúde. Preto vôbec nebolo čudné, že tohto reportéra poznali aj v Kongu.

No najväčšiu výhradu, ktorú mám je zabíjanie zvierat pre radosť, prípadne pre zisk. Tintin šiel na lov slona, aby si domov priniesol kly, z opice stiahol kožuch, „omylom“ zabil 15 antilop a mohli by sme takto pokračovať. Je to hrozne barbarské, ale treba sa pozrieť aj na to, že v tom čase to bolo bežné. Bohatší ľudia z Európy chodili do Afriky zabíjať exotické zvieratá pre potešenie, pre ten adrenalín z lovu.

Knihu je dobré si prečítať, aby ste si vycibrili kritické myslenie. To neznamená, že ideme dielo kritizovať od hora dole. Znamená to, že síce sú tam veci, ktoré sa nám nepáčia, no uvedomujeme si kontext tej doby a rozmýšľame, či tieto veci boli v tej dobe bežné a považované za úplne normálne a v poriadku. V tomto prípade to tak bolo. Avšak knihu by som stále neodporúčala na čítanie deťom. Príbeh a vyššie spomínané udalosti Hergé popísal/ nakreslil dosť agresívne a realisticky.

Takže po dlhšom čase som narazila na knihu, z ktorej som bola sklamaná a trochu vydesená. Ale aj také treba prečítať. O to viac si budem vážiť tie dobré a krásne knihy.