Autor Ada v krajine kníh

Marína pre všetky boľavé srdcia

Marína je pre Slovákov notoricky známa báseň. Zaujímavé však je, že málokto ju prečítal celú. A to je škoda. To by som chcela zmeniť. Už vieme, že nátlakom sa nikdy nič nedosiahne, veď určite je zaradená medzi povinnú literatúru. Ale možno keď sa vzbudí prirodzený záujem, tak by si ju ľudia prečítali aj dobrovoľne 😊 To hovorí idealista vo mne. Tak čo, idete do toho?

O čom kniha je?

Marína je nádhernou básňou o láske. Všetci ju poznáme, minimálne z učebníc literatúry. Autor, Andrej Sládkovič, si vylial srdce asi ako nikto pred ním. Asi aj preto je v našich očiach „neporazená”. Dozvedáme sa príbeh o Maríne, krásnom dievčati, ktoré si okamžite uchmatlo srdce svojho učiteľa. Samozrejme, matka mala pre ňu nachystaný iný osud.

Aby som neprezrádzala viac ako je nutné – stále dúfam, že si niekto Marínu prečíta po prvýkrát – treba podotknúť, že osud dievčaťa nebol priveľmi šťastný. A tým pádom ani pre autora. Avšak, odporúčam ju aj všetkým zlomeným srdciam.

Ja som opäť siahla po ilustrovanom vydaní a rozhodne neľutujem. Krásu básne dotvárajú nádherne ilustrácie. Už len z tých obrázkov pochopíte atmosféru a energiu konkrétnych sloh básne. A ešte k tomu všetkému sa vám bude krásne vynímať v knižnici.

Prečo je dobre si báseň „Marína” prečítať?

Lebo musíte. To je prvý dôvod, ktorý mi napadol. Môžeme sa tu hrať na veľkých vlastencov a národovcov, veď taký je teraz trend, či? Ale veľmi pochybujem, že si niektorý z nich číta našu krásnu poéziu vo voľnom čase. A treba podotknúť, že máme naozaj krásnu poéziu!

Na prvý pohľad sa môže zdať, že to má trochu telenovelovú zápletku, ale sľubujem vám, že nič také to nie je. Budete mať z toho kvalitný čitateľský zážitok. Budete sa cítiť dojato, smutne, budete nad tým premýšľať a nedá vám spať, prečo to nemohlo byť inak.

Tiež môžete mať pocit, že je to také klišé. Možno to spadá do definície, ale ja z toho rozhodne ten pocit nemám. Dvaja zaľúbení, matka nesúhlasí, má iné plány na vydaj pre dcéru, … Avšak pán Sládkovič to napísal tak krásne, že všetko klišé ide stranou. A to stoji aspoň za jeden pokus.

Naozaj vrelo odporúčam ilustrovanú verziu. Ilustrátorka zachytila krásu Maríny, krásu našich žien a prírody. Nádherne zachytené hory dotvárajú pocit vzdialenosti medzi Marínou a Andrejom Sládkovičom, až sa vám bude chcieť plakať. Myslím, že vydavateľstvo oslovilo správnu osobu. Treba priznať, že niekedy si pri básňach nevieme úplne predstaviť, ako osoby vyzerali a so všetkými metaforami to môže byť naozaj ťažké. Tu ten problém nebudete mať.

Ulomené ucho je kľúčom k záhade

Ulomené ucho zavedie Tintina k zlodejovi, k vrahovi, k diktátorovi, ku kmeňu pôvodných obyvateľov, ale aj domov. Čítanie vás bude baviť a budete chcieť rozlúštiť túto záhadu stoj čo stoj. Ale treba sa pripraviť, záhada je riadne zamotaná, možno si to bude treba nakresliť.

O čom kniha je?

Tintin sa tentokrát pozrel na záhadu ukradnutého artefaktu z etnografického múzea. Išlo o modlu jedného z kmeňov pôvodných obyvateľov Južnej Ameriky. Vo francúzštine je to Arumbaya. O ozajstnom pôvode, či preklade do slovenčiny nechcem viesť žiadne debaty. Osobne si myslím, že ide čisto o fiktívny kmeň pre účely komiksu, ale nechcem nikomu krivdiť.

Všetrovanie mladého reportéra ho zaviedlo do Nuevo Rico, kde to šlo celkom z kopca. Bol obvinený z bombového útoku, takmer zastrelený, povýšený na kolonela diktátorskej vlády, unesený, zastrašovaný, uväznený, … A asi by sme mohli pokračovať. Ako jeho cesta dopadla, si však budete musieť prečítať.

Prečo je dobré si knihu „Ulomené ucho“ prečítať?

Až do teraz som vám vlastne nepovedala, čo ulomené ucho symbolizuje. A vlastne vám to ani nepoviem. Aj keď tí domýšľavajší už možno vedia. Avšak je to potrebné k rozlúsknutiu záhady. Ešte len malá poznámka, toto je český preklad originálu, ktorý sa dá použiť aj v slovenčine. Avšak, osobne by som to preložila trošičku inak.

Ropa a pôvodní obyvatelia. Toto je sága na niekoľko románov a dizertačných prác. Treba podotknúť, že tento problém sa netýka len Ameriky ako takej, ale aj mnohých iných krajín. A ak to nebola ropa, tak diamanty, zlato, voda, zemný plyn, či rôzne iné veci. A Južná Amerika nebola výnimkou.

Rovnako ako k rope sa môžeme postaviť k rôznym ukradnutým artefaktom. Mizli po celom svete a postupne sa zjavovali v európskych múzeách. Doteraz prebiehajú rôzne právne konania o navrátenie artefaktov do ich pôvodných krajín. Mám skôr pocit, že toto bude do-nekonečna-sa-naťahujúce konanie. Ale aj malý úspech je úspech.

Treba priznať, že zatiaľ to bol pre mňa najlepší Tintinov príbeh. Mal všetko, čo mal mať. Je krásne vidno, ako sa autorov štýl mení a vyvíja. Je krásne sledovať túto premenu.

Podivný prípad na upršané dni

Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda je krásnym spestrením upršaného dňa. Rozhodne však potom nechoďte von po tme. Spochybníte každý tieň. Príbeh je dosť gotický a samotný svet viktoriánskeho Anglicka nepomáha, aby sme príbeh začali vnímať pozitívnejšie. Avšak budete čítať ďalej, lebo chcete vedieť pravdu. Chcete vedieť rozuzlenie. A zistíte, že je to naozaj podivný prípad.

O čom kniha je?

Príbeh doktora Jekylla a pána Hyda pozná asi každý. Avšak je pravda, že málokto čítal originál. Aj ja som sa k nemu dostala až nedávno. Táto poviedka je naozaj krátka. Príbeh začína u pána Uttersona, ktorý práve pozerá poslednú vôľu doktora Jekylla. Tohto klasického právnika zaujal nečakaný fakt – ak doktor Jekyll umrie, všetko odkazuje pánovi Hydovi. Kto to je?

Po nejakom čase pán Utterson narazí na záhadného Hyda a nemá z neho dobrý pocit. Podozrieva ho, že prinútil doktora Jekylla napísať závet tak, ako ho napísal. Avšak po rozhovore s doktorom usúdil, že to tak nie je. Ale stále mu vŕta hlavou, kto v skutočnosti je tento chránenec takej prominentnej osobnosti. Po nejakom čase tento fakt vyšumí z hlavy pána Uttersona až do jedného neskorého večera.

Viac vám neprezradím, aby ste mali aspoň nejaké prekvapenie, keď to budete čítať. Musím uznať, že to, že som premisu príbehu poznala mu značne uškodilo. Preto vám neprezradím úplný záver príbehu, nech pocítite aspoň trochu napätia.

Prečo je dobré si knihu „Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda“ prečítať?

Je to klasika. Som veľký zástanca všeobecného prehľadu a táto poviedka rozhodne patrí medzi must-reads. Trohu viktoriánskej gotiky ešte nikomu neublížilo. Rozhodne je to rozdiel oproti Búrlivým výšinám, či Jane Eyrovej. Toto je trochu napínavejšie a temnejšie. A vedecké experimenty pridávajú na stupňovaní príbehu.

Poviedka mi príde ako nadčasové dielo. Viem, že sa to v súvislosti s klasickými dielami používa často, ale rozhodne to bolo niečo nové. Frankenstein od Mary Shelly bol vydaný o nejakých 70 rokov skôr, ale predsa len to bol v prvom rade román o láske. Tu sa o tom nedá hovoriť. Maximálne tak o narcizme. Stevenson ukázal svetu skôr tú temnejšiu stránku osobnosti.

A čo ma prekvapilo asi najviac je, že vedľajšie postavy tu nadobudli úplne iný význam. Všetci dopredu poznáme doktora Jekylla a pána Hyda. Ale už málokto pozná pána Uttersona, či Poola. Bez nich by poviedka nedokázala nabrať taký spád. A preto si myslím, že skôr sú hlavnými postavami oni. Rozhodne o nich vieme viac, ako tých dvoch hlavných protagonistoch.

Rozhodne osporúčam prečítať. Je to kratučké, zvládnete to za jeden upršaný večer. Budete príjemné prekvapení, ako je príbeh vystavaný. Dokoca miestami začnete spochybňovať, čo o príbehu viete. Bol toľkokrát sfilmovaný a prerobený, že budete o všetkom pochybovať.

Prešla popri mne a ja som spomínala

Prešla popri mne. Teda ja som skôr prešla okolo nej. Bola to kniha, ktorá ma očarila no prvý pohľad (a že vraj obaly nepredávajú). A keď som ju dočítala, vedela som, že to bola správna voľba. Kniha má so mnou veľa spoločného. Zaspomínala som si na písanie bakalárky aj diplomovky. Prekliati básnici sú moja srdcovka. A Baudelaire je rozhodne na čele. Prvýkrát som však básne čítala v slovenčine. A musím priznať, že nie som ani trochu sklamaná.

O čom kniha je?

Kniha má výber najkrajších Baudelairových básní z rôznych zbierok. Nachádzajú sa tam ja básne, ktoré boli nejakú dobu zakázané a verte mi, že sú to jedny z tých najkrajších. Slovenský preklad je rovnako nádherný a tiež krásny je aj doslov od prekladateľa týchto básní, Ľubomíra Feldeka. No a v neposlednom rade básne dopĺňajú krásne ilustrácie. Tie vyžarujú život rovnako ako slová na stranách tejto knihy.

Prečo je dobré si knihu „Tej, čo prešla popri mne“ prečítať?

Úplne prvý dôvod, ktorý mi napadne, sa môže zdať trochu nelogický, ale je to doslov Ľubomíra Feldeka. Na Slovensku toto meno pozná asi každý, no neviem, či úplne všetci vedia, čo si pod ním predstaviť. Pán Feldek v doslove odhalí niečo zo svojho súkromného života a minulosti, čo vás možno prekvapí. No mňa ten doslov veľmi zaujal. Najmä to, ako úzko je jeho život spätý s Baudelairovými básňami.

Ďalší dôvod sú samozrejme samotné básne. Vo francúzskom jazyku sú básne nádherné, plné života, emócií, pocitov. Dokážete precítiť každú jednu chvíľu spolu s autorom. A treba podotknúť, že aj preklad má obrovské kvality. Naozaj sa s originálom môže rovnať, preto je to skvelá kniha aj pre čitateľov ktorí sa francúzštinu nikdy neučili. Mne sa úplne najviac páčili básne „Albatros (L’Albatros)“ a „Klenoty (Les Bijoux)“.

Samotný Baudelairov život stojí za zmienku, pretože nebol to ani tradičný život zbohatlíckeho syna ani typický život zhýralého básnika. Čo sú dve prvé veci, ktoré by ste si mohli myslieť. Verím, že v tom bolo ešte viac než sa zdá. Predsa len geniálne mysle si často vyžiadajú nejaké tie obete. A tá Baudelairova nebola výnimkou. Rozhodne si stojím za tým, že bol výnimočným básnikom.

A samozrejme tie ilustrácie. Postavy sú krásne a chcem si ich prezerať stále zas a zas. Ženy na obrázkoch prežívajú tie emócie z básní. Vy budete mať pocit, že stojíte hneď vedľa nich a môžete sa s nimi rozprávať. Knihu naozaj odporúčam. Niekoho môže trochu odradiť cena, ale stojí za každý cent a ešte aj za viac.

Tintin v Šanghaji

Tintin v Šanghaji opäť rieši zločin. Investigatívny reportér príde na gang pašerákov ópia a tak vyrieši aj svoje predošlé prípady z Indie a Egypta. A samozrejme nemôžeme zabudnúť ani na Tintinoveho verného spoločíka. Milou nasledoval svojho pána aj do Šanghaja a neraz hp vytiahol z problémov.

O čom kniha je?

Tintin pokračuje vo svojom dobrodružstve a z Indie prichádza do Šanghaja. Mladý reportér sa zamotá do mnohých problémov. Pašovanie ópia, čínsko-japonský konflikt, unesený profesor, pobyt vo väzení. Rozhodne to bol rušný pobyt. Veľa toho vyzradiť nechcem, keďže komiks sám o sebe je kratučký.

Prečo je dobré si knihu „Modrý lotos“ prečítať? TINTIN V ŠaNGHAJI VYRIEšI ĎALŠÍ ZLOČIN

Táto konkrétna časť uzatvára trilógiu z Egyptu, Indie a Šanghaja. Je to vlastne jeden veľký príbeh rozkúskovaný do troch príbehov. Prezradím vám, že tam nastane aj malý zvrat. A treba povedať, že je to jedna z najzaujímavejších častí, ktoré som doteraz čítala. Je tam akcia a prekvapenie.

Tiež sa dozvieme niečo o čínskej kultúre. Potúlame sa uličkami Šanghaju a zavítame do Modrého lotosa. To je podnik, kde sa ľudia chodili zdrogovať ópiom. Nie že by som o tom nevedela, ale stále to prekvapí. Vtedy sa mi hlavou začnú premávať básne od Baudelaira, Rimbauda a Verlaina.

Možno neviem podať veľa dôvodov, prečo si túto časť Tintinových dobrodružstiev prečítať, ale ak už raz začnete, je zaujímavé sledovať ten vývoj. Vyvíja sa text, obsah príbehu, ale aj kresby. Rozhodne je to ľahšie čítanie na jeden večer, tak keď už nebudete vedieť čo s časom, toto je jedna z možností.