Zbierka listov tejto britskej autorky dopĺňa menej známe fakty o jej osobnosti. Zistíme, že bola veľmi inteligentná, bojovná, ale aj arogantná, či cynická. Za svoj život toho napísala celkom dosť a dokonca aj jej priatelia chceli, aby po ich smrti napísala ich biografie práve ona. Možno len hádať, prečo to tak bolo, ale myslím, že jedným z hlavných dôvodov bola jej úprimnosť.
O čom KNIHA je?
Kniha je zbierkou listov Virginie Woolfovej. Nachádzajú sa tam iba listy, ktoré napísala ona (nie odpovede). Listy siahajú od jej detstva až po jej smrť. Mala niekoľko stálych korešpondentov – sestra, manžel, synovci, neter, sesternice, blízki priatelia – ale aj mnoho iných ľudí. Je tam aj zopár listov bojujúcich za ženské práva, či kritiky diel.
Čítanie týchto listov je zvláštne v tom, že vám to otvára úplne iný pohľad na autorku. Je to v podstate jej autobiografia, ale oveľa osobnejšia. Jej pocity a myšlienky sú priamo sprostredkované. Zistíme, že Virginia Wollfová bola veľká „drbna“. Pre životopiscov ten fakt možno nie je zaujímavý, ale o to bližšie dokážem autorku brať ako živú bytosť a nie niekoho abstraktného.
zbierkA listov Virginie Woolfovej A PREČO SI JU prečítať?
Táto zbierka listov mi priblížila život Virginie Woolfovej. Zistila som, aká to bola osoba, aká autorka a o čom si s rôznymi ľuďmi písala. Písala takmer o všetkom. Jej bežný deň, dovolenky, vzťahy, večierky, divadlo, knihy, umenie a iní ľudia. Táto britská autorka bola nesmierne vtipná a veľmi arogantná. Bola tiež veľmi otvorená k svojim priateľom a snažila sa im byť oporou.
Taktiež chcela mať všetko, čo ostatní ľudia. O jej psychických problémoch sa napísalo už veľa a tvorili podstatnú časť jej života, no chcela prežívať to, čo ostatní – lásku, vzrušenie, dobrodružstvo. Keď ju Leonard Woolf požiadal o ruku, dlho váhala. V jednom z listov mu napísala, že by chcela aby ich manželstvo bolo živé, vždy aktívne, vždy vášnivé a nie mŕtve a jednoduché.
A o jej vkuse na literatúru môžem iba snívať, aj keď tam nájdem istú podobnosť. V jednom z listov napísala, že život nie je dostatočne dlhý na to, aby sme prečítali všetko a preto nečíta moderných autorov. Číta len to najlepšie (klasiku). Aj keď treba poznamenať, že tu trochu zveličila, lebo čítala aj zopár moderných autorov, veď práve na ich diela písala kritiku.
Taktiež sa stala advokátkou za práva žien. Z listov sa dozvedáme, že to nebolo náhle rozhodnutie, ale smerovala k nemu veľmi postupne. Najskôr chodila na rôzne prednášky a diskusie. Potom napísala zopár esejí a pozývali ju na univerzity a do rôznych klubov, aby o týchto veciach rozprávala. Sama si však uvedomovala, že ona nič nezmôže a nedokáže sa vžiť do všetkých problémov, keďže mala celkom pohodlný život (to sú jej slová, nie moje).
Biografie a autobiografie sú vždy zaujímavé diela – väčšinou sa niečo nové dozvieme, bývajú tam fotografie a nejaké pikošky. Avšak súkromné listy ľudí dokážu dotvoriť obraz konkrétnej osobnosti ešte viac. Získame tak odtienky charakteru. A ešte nám pomáhajú posúdiť konkrétnu dobu a zmeny v spoločnosti. Naozaj odporúčam sa jej listami prelúskať. Samozrejme nie úplne všetkými, toľko času v živote nemáme. 😊
Published by