Román „Štvanice“ som sa rozhodla poňať v dvoch líniách. Prvá je tá feministická – áno, ženy to mali vždy ťažké, ale vidieť to čierne na bielom niekedy pomôže. Minimálne vás to utvrdí v tom, kam sme sa už odvtedy posunuli, no zároveň zistíte, že je pred nami ešte dlhá cesta. Druhá línia sa točí okolo závisti a chamtivosti. Každý z nás tieto pocity občas máva.
Myslím, že s druhou líniou by bolo spokojný aj samotný autor románu. S tou prvou už asi nie. Ale to mi nevadí. Treba poukázať na to, že to, čo bolo kedysi normálne a bežné, teraz nie je normálne. Bohužiaľ bežné áno.
O čom kniha je?
„La Curée“ alebo v češtine „Štvanice“ je druhým románom z 20. dielneho cyklu od Émila Zolu. Musím povedať, že diely nečítam za sebou, zatiaľ som prečítala „Nanu“ a „Zabijaka“, čo sú diely až po „Štvanici“. Ale zatiaľ mi to nevadí. Všetky romány však odrážajú spoločnosť vo Francúzsku. A autor ako jeden z prvých, nezobrazoval len vyššiu spoločnosť, ale aj tie nižšie vrstvy. Avšak táto konkrétna kniha, odráža život aristokracie.
Aristide Saccard sa ožení po druhýkrát, avšak tento sobáš je skôr obchodnou transakciou. On potrebuje peniaze, pretože chce zbohatnúť na prestavbe Paríža a jeho žena Renée je tehotná, a tak potrebuje zachrániť reputáciu. Je od neho oveľa mladšia a postupom času sa začne nudiť. So svojim nevlastným synom Maximom sa veľmi zblíži. Po istom čase až príliš.
Román zobrazí všetko, čo od románu čakáte – ľúbostné pletky, okázalé bály, nádherné domy, očarujúce šaty a šperky, Paríž 19. storočia, politika, intrigy, smrť.
Prečo je dobré si knihu „Štvanice“ prečítať?
Život žien nebýval v 19. storočí veľmi vďačný (nie že by bol teraz ľahký, ale je rozhodne lepší). Môže sa zdať, že nič nemuseli robiť, ale nie je to celkom tak. V prvom rade sa museli vydať, čím skôr, tým lepšie. Vydaj im zaistili dve veci – krása a bohatstvo. To druhé bolo samozrejme dôležitejšie.
Potom museli reprezentovať. Okázalé bály a najmodernejšie šaty nesmeli chýbať v šatníku ani jednej ženy. Navštevovali sa navzájom, aby získali informácie a klebety. Stále dobre vyzerať, stále sa usmievať bolo veľmi dôležité. Ich muži mali z toho totiž profit. Ak sa žena zapáčila niektorému z mužských hosťov, často to viedlo k novým obchodom.
Môže sa to zdať ako málo, ale rozhodne to bolo veľmi časovo náročné. A všetko naokolo pripomínalo lovy zvierat, tzv. štvanice. Aj teraz máme všetci tendenciu byť vo všetkom prví, najlepší. Často na úkor dôležitých vecí ako sú zdravie, vzťahy a psychika. A pritom to nikto neocení, skôr to má opačný efekt. Prichádza závisť a chamtivosť. A to boli aj hlavné témy Zolovho románu.
Takže nabudúce, keď začneme pociťovať závisť, skúsme sa zamyslieť nad tým, čo všetko ten človek musel urobiť a obetovať, aby sa dostal tam kde je. Keď našim vnútrom bude lomcovať chamtivosť, spomeňme si koľko toho máme a že to stačí. Sú tu iní ktorí nemajú takmer nič. Možno keď to vo vás bude takto vrieť, prispejte radšej na charitu. Myslím, že ten pocit s vami zostane dlhšie.
Published by