Román spomína bál až v úplne poslednej kapitole a predsa je trochu zvláštne, že sa tak kniha volá. No je to naozaj tak? Kniha má množstvo vrstiev, úrovní. Môžeme si vybrať iba jednu, ale najlepší zážitok z čítania budete mať, keď si uvedomíte všetky jeho úrovne. Tak ako pri človeku – tiež je lepšie, keď niekoho spoznáte z každej strany.
O čom kniha je?
Dej sa odohráva v Paríži v roku 1920, takže na pozadí sa svet spamätáva z prvej svetovej vojny a zmieta sa v ruskej revolúcii. Čo je však zaujímavé, o týchto témach sa postavy nerozprávajú, nie sú pre nich dosť zaujímavé. Autor sa týchto tém v podstate len tak nežne dotkne.
Román rozpráva príbeh ľúbostného trojuholníku. François de Séryeuse je mladým študent, ktorý sa počas jedného večera v opere spriatelí s grófom Anne d’Orgel. Ten mu predstaví aj svoju manželku Mahaut, do ktorej sa François okamžite zaľúbi. Nevie čo má robiť, tak sa rozhodne, že zostane Orgelovcom na blízku. Je u nich častým hosťom.
Avšak leto trávi každý z trojice osamote a keď už sa na seba tešia, Mahaut si začína uvedomovať, že taktiež niečo k Françoisovi cíti. Ide až tak ďaleko, že sa tesne pred začiatkom bálu so svojimi citmi zverí manželovi. Ten si však myslí, že iba zle počul a celú vec nechá tak.
Prečo je dobré si knihu „Le Bal du comte d’Orgel“ prečítať?
Zaujímavé je, že román sa dá čítať na rôznych úrovniach. Úplne najzákladnejšou úrovňou je asi ľúbostný román. Keby ste ho vnímali čisto ako romantiku, príde vám trochu suchý, málo iskrenia a taký nijaký koniec. Dá sa povedať, že otvorený koniec. Nedostal by sa asi na poličku bestsellerov, ale nič by ste ním nepokazili.
Ďalšou úrovňou je psychologický román. Podvedomie hlavnej postavy sa s ním zahráva a François nevie čo má urobiť. Keď sa jeho matka dozvie čo ho trápi, zmanipuluje situáciu tak, aby nikomu nebola príjemná. Iba ona z nej má akúsi vnútornú radosť. Tiež sa zahráva aj s čitateľom, keďže muži majú ženské mená (napr. Anne) a ženy zase mužské (napr. Mahaut). Úprimne, keď som ju začala čítať, nebola som si istá či je to iba preklep, alebo som to zle pochopila a Anne je manželkou. Ale neskôr to už dávalo zmysel.
A asi poslednou úrovňou môže byť autobiografický román. Radiguet veľa čerpal zo svojho života. V jeho prvej knihe je toho vidno viac, ale aj tu sa nám niečo črtá. Taktiež je očividné, odkiaľ bral autor inšpiráciu (Princezná z Clèves od Madame de Lafayette).
Keď si to tak vezmete, každý bál, či ples, má niekoľko úrovní. Sem-tam nejaký románik, nejaká tá dráma, alebo trápna situácia. Občas aj plač, hádky, krik. No v každom prípade sa tam ľudia chodia baviť. A tak by ste mali čítať aj knihy – musia vás v prvom rade baviť. Táto sa nedostane do mojich naj, ale čítať ju ma veľmi bavilo.
Published by