Dnes by som začala krátkym príbehom. Keď som pred pár rokmi praxovala na svojej strednej škole, nechala som sa ukecať a išla som so žiakmi a učiteľmi cez leto do Anglicka. V každom meste, v ktorom sme sa zastavili, som vyhľadala antikvariát alebo kníhkupectvo a samozrejme som odtiaľ nikdy nevyšla naprázdno. Celková bilancia bola 6 kníh pre mňa a dve pre Juraja.
V antikvariáte v Plymouthe som našla klasiku klasík – Odysseus (Ulysses) od Jamesa Joyca. Týmto úlovkom som sa samozrejme pochválila jednej z učiteliek v autobuse, očakávajúc schválenie, alebo niečo také. Ona však povedala, že Odyssea si prečítam najskôr na dôchodku, ak vôbec, a že ona ho nikdy nečítala. Trošku to otriaslo mojou vierou knihomoľky a vášnivej anglofilky.
No, prešli dva roky a pár mesiacov a ja som knihu prečítala. Dokonca podľa mňa za rekordný čas – trvalo mi to 24 dní. Keď som si na internete vyhľadávala niečo o knihe, ako bola prijatá v tej dobe a podobné informácie, natrafila som na mnoho recenzií, kde čitatelia knihu vôbec nedočítali, alebo ju prečítali až na niekoľký krát, alebo ak ju už aj dočítali, doteraz si nepamätajú, o čom bola.
Prečo Odysseus?
Vždy ma fascinovala otázka prečo je klasika klasikou. Prečo niektoré knihy sa stanú klasikou a iné nie. A keďže úplne jednoznačnú odpoveď som nikdy nenašla, chcem si to overiť sama. A Odyssea do klasiky určite zaraďujeme. Rozhodne jej autor, James Joyce, je velikánom a priekopníkom modernistickej literatúry a jeho diela sú jedny z najznámejších na svete.
Avšak román sám o sebe je dosť komplikovaný na prečítanie. Myšlienkové pochody vidíme opísané ako nikde inde. Aj vám sa už určite stalo, že keď ste nad niečím premýšľali, zrazu sa vám v hlave začala rozvíjať ďalšia myšlienka a potom ďalšia, a nakoniec ste boli od tej pôvodnej myšlienky tak vzdialení, že ste ani nechápali, ako ste sa tam dostali. A presne tak sa číta Odysseus.
O čom kniha vlastne je?
Napriek všetkým tým experimentom v písaní, ktoré nám Joyce predviedol, má román celkom jednoduchý obsah. Je to jeden deň Leopolda Blooma a Stephena Daedalusa v Dubline v roku 1904. Vieme, čo naše hlavné postavy robia, kam idú, čo majú na pláne, s kým sa stretli a zhovárali (a o čom) a popritom všetkom vieme aj čo si myslia.
Témy sú naozaj rôzne: literatúra, filozofia, život a smrť, náboženstvo, vlastenectvo, nebo a peklo, manželstvo, nevera a myslím, že by ste ich tam našli oveľa viac. Tieto sú však naozaj ústredné a veľmi dobre rozpracované. Tým, že naše postavy sa o tom nielen rozprávajú, ale nad nimi aj reálne premýšľajú, vidíme veci z rôznych uhlov. Tým pádom je ťažké zistiť, aký názor skutočne postavy majú, prípadne aký postoj k rôznym témam má sám autor.
Kritici by so mnou asi nesúhlasili a videli by tam jasné východisko, no ja ho nevidím. Je to naozaj náročná kniha, nečudujem sa, že ju toľko ľudí neprečítalo. Mňa však fascinovala, nútila ma ju čítať stále viac a viac. Kým som si zvykla na formu, tak to chvíľu trvalo. Ale myslím, že to stálo za to. Rozhodne neľutujem, že som si ju prečítala. A už vôbec by som nečakala do dôchodku. Rozumiem, prečo bola populárna a vôbec nerozumiem, prečo sa jej ľudia vyvarujú. Veď kým nevyskúšaš, nevieš.
Published by