Včera ma kolegyne jedinou vetou („Zajtra je deň Zeme.“) poslali späť na základnú školu. Pri tejto príležitosti som niekoľkokrát čítala príhovor k tomuto dňu do školského rozhlasu. Príhovor pripravila pani učiteľka a vždy ma potešilo, keď ma oslovila, aby som ho prečítala. Cítila som sa výnimočne. No vtedy som nerozumela o čom čítam. Veď máme krásnu prírodu všade okolo nás. To boli roky asi 2006-2008.
Ja a záhrada
K práci v záhrade nemám vzťah. Vlastne ani k pestovanou čohokoľvek. Všetko mi umrelo. Najdlhšie vydržal bambus – 5 rokov! Ale vo februári tohto roku skonal aj on. Môžete si myslieť, že som proste zábudlivá, že nepolievam rastliny, že im nedoprajem tú starostlivosť, ktorú potrebujú. Možno budete mať aj pravdu (tak na 90% určite), ale ja si myslím, že proste na to nemám vlohy.
Som panelákové dieťa a život v byte mi vyhovuje. Neviem si predstaviť, že by som prišla z práce a musela niečo robiť v záhrade. Asi si myslíte, že som blázon. Veď práca v záhrade je predsa relax, radosť! Pre mňa nie. Pre mňa je to stres. Musíte presne vedieť, kedy môžete polievať, kedy hnojiť, kedy strihať stromčeky, kedy sadiť, kedy presádzať a každá rastlina má svoj vlastný cyklus. Ako hovorím, je to starosť.
Ja a príroda
A teraz si poviete, že po týchto slovách na úvod vám teraz idem JA rozprávať o prírode? Áno. To, že k vyššie spomenutému vzťah nemám, neznamená, že nemám vzťah k prírode. Mám rada prírodu, prechádzky, turistiku, vôňu stromov a kvetov. Ale ja to prejavujem inak. Napríklad v prírode nevyhadzujem odpadky. Nezbieram lesné plody. Netrhám kvety. Neruším zvieratá krikom alebo hlasnou hudbou. Teraz zniem ako nejaká zákazová tabuľa v národných parkoch, ale myslím si, že rozumný človek sa presne takto správa a nepotrebuje k tomu nijakú tabuľu. Len je škoda, že všetci nie sme takí rozumní.
Ja a Muž, ktorý sadil stromy
O životnom prostredí som už prečítala niekoľko kníh, pozrela niekoľko dokumentov. Ale stále považujem za najvýnimočnejšiu knihu: Muž, ktorý sadil stromy. Už názov vám hovorí pointu aj obsah knihy. Ale čo je najdôležitejšie, tento muž sadil stromy aj keď vedel, že ho za to nikto nepotľapká po pleci a nepovie: Dobrá práca! Robil to nezištne. Robil to pre našu budúcnosť, pre naše životné prostredie.
Kniha vyšla v roku 1953 a dej sa odohráva medzi rokom 1913 a 1920. Pastier oviec, ktorý žije sám sa rozhodol, že vysadí les. Zasadil tisícky žaluďov a vedel, že mu vyrastie sotva polovica a ešte z tej polovice bude polovica zničená hlodavcami. Ale aj tak kráčal a sadil. A keď sa rozprávač na to miesto vrátil v roku 1920, bol tam les. Naozajstný les.
Ja a deň Zeme
Preto aj ja chcem vyzvať ľudí, ktorí rovnako ako ja nevedia zasadiť strom, či inú rastlinu, že sú aj iné spôsoby, ako pomôcť našej planéte. No najdôležitejšie je nevzdať sa. Aj keď doma nenájdete pochopenie pre separovanie odpadu, či kompostovanie, alebo vyhýbaniu sa plastu, vy to nevzdajte. Lebo aj jeden človek dokáže veľa a stále to bude viac ako nič.
Môže sa vám zdať zvláštne, že každý podnadpis začína slovom „Ja“. Ale o to práve ide. Ja som zodpovedná za klimatické zmeny. Každý z nás nesie svoj podiel viny. Preto je na každom z nás urobiť niečo, na záchranu planéty. Pretože je to môj domov. A aj tvoj. Je rok 2021 a keď sa pozriem z okna vidím holý kopec a cestu. V tých rokoch 2006-2008 som tú cestu nevidela, bol tam hustý les a keď ste po tej ceste kráčali bola tam tma, pretože stromy boli tak vysoké, že slnko tam zasvietilo len málokedy. Že vraj vysadia nové stromy. Ale cez tú cestu vidím ako na druhej strane zarovnávajú pôdu, takže si skôr myslím, že namiesto stromov tam vyrastú domy alebo paneláky …
Deň Zeme je len jedenkrát do roka, ale myslite na to, že naša planéta a príroda nás potrebuje každý deň. Takže čo dnes urobím ja pre Zem? Dám si rýchlu sprchu namiesto vane, budem piť čistú vodu z vodovodu a nie balenú z obchodu, pôjdem na nákup s mojou plátenou taškou a nekúpim si igelitovú, nekúpim žiadnu zbytočnosť, pretože ju nepotrebujem a odpad zo zeleniny a ovocia dám do kompostu a nie do komunálneho odpadu. A takto to budem robiť stále. Veď prečo mať len deň, keď môžem mať taký celý rok? A ty čo dnes urobíš pre svoju planétu?
Published by