Kniha Normálni ľudia sa v minulom roku dostala na popredné miesta knihomoľského sveta. Preto sa o nej trochu rozpíšem a tiež vám vysvetlím čo s ňou má generácia Y spoločné.
Už dávno som sa nestretla s knihou, ktorá mala toľko protichodných recenzií. Veľa ľudí si ju nevedelo vynachváliť, aj novinové články boli veľmi priaznivo naklonené. No veľkú časť ľudí tento román vôbec nezaujal a vyjadrili sa, že je to chaotické dielo a nič nehovorí. Preto som aj dlho váhala, či si ju kúpiť. Nakoniec moju dilemu vyriešila kamarátka, ktorá ma touto knihou obdarovala.
Po prečítaní sa prikláňam na stranu nadšencov! Podľa mňa je kniha Normálni ľudia od Sally Rooney dokonale napísaná. Má pútavé dialógy, stupňujúce sa napätie, pocity do ktorých sa dokážete vžiť a problémy, ktoré tiež zažíva bežný človek.
O čom to teda je?
Príbeh rozpráva o dvoch teenageroch, ktorí si nemôžu byť viac vzdialení. Marianne pochádza z bohatej rodiny, je skôr samotárska a zdá sa byť povýšenecká. Connell pochádza zo strednej triedy, je veľmi obľúbený a nadaný športovec. Týchto dvoch však spája okrem školy aj niečo iné – Connellova mama pracuje v dome Marianne ako upratovačka.
Čo je zvláštne, títo dvaja sa v škole tvária, že sa nepoznajú. Až raz sa stretnú u Marianne v kuchyni a nadviažu krátky rozhovor. A potom sa všetko začne meniť. Z dvoch teenagerov sa stanú kamaráti a milenci. Celý vzťah je však veľmi zvláštny, keďže obaja sa ho snažia utajiť.
Obaja idú študovať na tú istú univerzitu (vtedy sú už rozídení). Tam sa opäť stretnú a ten istý kolotoč sa začne znova a znova a znova. Len s tým rozdielom, že tentokrát už to netaja. A s najväčšou pravdepodobnosťou to tak bude pokračovať navždy.
Prečo ma kniha Normálni ľudia tak zaujala?
Je to zvláštne, ale myslím si, že moja generácia sa dokáže so vzťahom Marianne a Connella stotožniť. Tiež sme zažili vzťahy a momenty, ktoré nedokážeme úplne vysvetliť. Snažíme sa mať dokonalé školské výsledky (sami nevieme, či to robíme pre seba alebo chceme potešiť rodičov), ale potom príde zlom a my nevieme čo so životom.
Vyberáme si vysoké školy, ktoré nám majú zabezpečiť lepšiu budúcnosť a často (bohužiaľ) si vyberáme školy tak, aby sme zostali s našimi partnermi. Len potom sa rozídeme, čo je úplne normálne. A potom prídeme na to, že sme si školu vybrali zle alebo že po štúdiu na tej konkrétnej škole možno nebudeme mať lepšiu budúcnosť, ako sme dúfali.
A vtedy nastáva pocit neistoty a panika. Čo teraz? To čo sme študovali naozaj nechceme robiť. Na čo sme potom študovali? Ideme študovať ešte niečo iné? Ideme do zamestnania, ktoré nás bude ubíjať? Ideme so zle plateného zamestnania, ale budeme šťastní? Čo na to povie rodina? Priatelia? A mnoho iných otázok.
Generácia Y (Milennials) a jej problémy
Najskôr len tak na okraj, generácia Y sú ľudia narodení 1981-1994 (niektoré zdroje uvádzajú až 1996). To znamená, že teraz majú títo ľudia medzi 25 až 40 rokov. A preto je Sally Rooney tak súčasná pre našu generáciu, sama z nej totiž pochádza.
Kniha Normálni ľudia tiež rozoberá naše problémy. Už okrajovo som spomenula ľúbostné životy. Často sa stáva, že sa ocitneme v kolotoči vzťah-rozchod a to s tou istou osobou. Je to bod kedy nedokážeme byť spolu, ale ani od seba. Vtedy je dôležité si uvedomiť, či dokážeme naše problémy vyriešiť alebo budeme žiť v tomto kolotoči.
Takisto násilie sa stáva čoraz bežnejším. A nielen to fyzické, ale aj psychické. Možno to niekedy začína už doma, no veľa „Milennials“ sa stretáva so šikanou v škole, ktorá sa často pretavuje aj do vzťahov v dospelosti. Takisto aj Marianne bola šikanovaná so strany otca, matky, brata, spolužiakov v škole a potom aj jej partnerom. Jej trauma sa pretavila do toho, že toto násilie potrebovala napríklad pri sexe.
Posledným problémom, na ktorý by som chcela poukázať, sú rozdiely v sociálnych triedach. Naša generácia vie, že tieto rozdiely tu sú, no snažíme sa ich nevidieť. A to tiež nie je správne riešenie. Potom prichádza posmievanie (že niekto má „fake“), manipulovanie (napr. ak sa budeš obliekať takto, prijmeme ťa do skupiny), atď. Už sa zabudlo na to, že by sme mali byť sami sebou a nosiť to, čo sa nám páči.
Aby sme si to všetko zhrnuli, Sally Rooney je vynikajúca autorka a kniha Normálni ľudia je dokonalá. Myslím si, že dôvodom, prečo má toľko rozdielnych recenzií je, že každý kto tu recenziu napísal je inej generácie. Ľuďom medzi 25-40 rokov sa poväčšine páči, lebo odráža náš svet tak, ako ho poznáme. Potom čím je človek staršej generácie, tak sa mu táto kniha zdá nereálna, neodrážajúca život tak, ako ho pozná.
Tým nechcem nikoho diskriminovať. Každý si musí vytvoriť názor sám. Ale rozhodne by som ju odporučila prečítať aj starším ľuďom. Možno by pochopili lepšie ako zmýšľame a prečo robíme veci tak, ako ich robíme a nie „ich“ spôsobom.
Published by