Émile Zola je v sylaboch literatúry už roky. A to aj na slovenčine aj na francúzštine. Dokonca sa o ňom hovorieva aj na predmetoch ako je filozofia, história, náuka o spoločnosti, či politológia. Na tieto popredné priečky sa vyšvihol aj kvôli jednému politickému pamfletu (« J’accuse… ! »). Ale samozrejme jeho literárne kvality sú nepopierateľné.
Émile Zola, naturalista
Tak sa hovorí žánru, v ktorom Zola vynikal. Naturalizmus. Možno to nemusí hovoriť veľa, ale v tom období to bolo dôležité. Bolo to obdobie, kedy ľudstvo zastalo na rázcestí medzi tým, čo je správne a tým, čo je atraktívnejšie. To je asi len moja definícia, ale ja to tak vidím. Niektoré diela proste sršali antisemitizmom, rasizmom, fašizmom. Aj keď vtedz tieto pojmy neboli tak rozšírené. Vlastne nie som si istá, či vôbec vtedy existovali.
Zola sa snažil byť na tej správnej strane. Poukazoval na ľudskú márnivosť, pýchu a lakomstvo. Jeho diela opisujú každodenný život všetkých vrstiev, ukáže nám ich najhoršie tajomstvá a tie naodpornejšie zvyky. Tým sa asi stal taký obľúbený. Nesnažil sa prikrášľovať pravdu. Všetko bral tak, ako to bolo. Preto aj ja rada čítam jeho romány. A mojím cieľom je prečítať celý jeho cyklus Rougon-Macquart. Držte palce.
Published by